Včera som bola v Poprade. V Poprade majú galériu. Krásnu! Zo starej elektrárne prerobenú. Plnú krásnych obrazov. Ako inak. Zopár momentiek z mojej potulky po Tatranskej galérii ponúkam v galérii pod článkom. Veľa ľudí mi hovorí aby som nepísala o iných výstavách, o iných galériách, o iných umelcoch, než sú tí, ktorí vystavujú na stránke Atelier Hlavina. Ale ja mám jasnú odpoveď. Ak je mojou ambíciou prezentovať umenie, tak prezentujem. A že má krásnu výstavu iná galéria je dôležité nielen uznať, ale aj povedať. Pretože ak prilákam na túto prezentáciu čo len jedného návštevníka, tak sa moja ambícia o prezentovaní naplnila. Bodka.

Takže čo tam vlastne uvidíte? Rodinné stretnutie výtvarníkov. Kurátorka výstavy, riaditeľka Oravskej galérie v dolnom Kubíne, pani Eva Ľuptáková prezentuje práce pani Boženy Augustínovej a jej synov Andreja a Martina. Takže preto rodinné stretnutie. Je neuveriteľné koľko talentu sa našlo v jednej rodine, nepochybne to počúvajú všetci traja často a právom! Výstava dostala názov Medzi nebom a ženou.

Atelier Hlavina

Pani kurátorka nám ponúka pestrú ponuku techník, ktorú používala pani Augustínová pri tvorbe. Je možné tu vidieť jej grafiky, ilustrátorskú tvorbu aj tlač, tiež maľby na sololit, ale hlavne veľkoformátové textílie ktoré na návštevníka pôsobia monumentálne svojou veľkosťou, ale nežne a snovo svojím obsahom. V kontraste s jemnými líniami a prechodmi na jej dielach sú výrazné farby a vyhranené motívy na obrazoch jej syna Andreja Augustína. Pri pohľade na jeho práce  sa často pousmejeme keď vidíme súvislosti a odkazy s ktorými často pracuje. Pri podrobnejšom skúmaní však veľmi neraz úsmev prechádza do zamyslenia nad tým čo už bolo a nikdy sa nezopakuje. Nostalgia je to pravé slovo.

Atelier Hlavina

Do tretice zostáva pán Martin Augustín a jeho tvorba. Jeho poetika je mamkinej bližšia a napriek tomu iná. Cítiť rozdiel, toto je vyjadrenie muža. Možno na podobnú tému, ale očami muža. A na každom obraze aj obrázku je žena. Vždy iná, vždy krásna a dobrá. S ľahkosťou prekonávajúca nástrahy ktorými ju autor obklopil. Sú to ženy, poetky duše. K poézii sa Martin Augustín otvorene hlási obrázkami do ktorých svoje verše vlastnoručne vpísal a podpísal Kamil Peteraj. Za všetky len jeden:

„Láska to je zvláštny kopec,
keď naň vyjdeš, už ho niet.
Láska to je bezdomovec,
ktorý žije z holých viet.“

Niet čo dodať. Možno predsa len, neodolám, ešte jedna citácia z obrázku Martina Augustína (na obrázku je text v origináli, pravdepodobne v japončine, preklad je vedľa na popiske k dielu): „Tak krátko sme živí a tak dlho budeme mŕtvi.“ Trošku na to v chvate dní zabúdame, tak nezabúdajme a žime!

Výstava “Medzi nebom a ženou” v Tatranskej Galérii v Poprade potrvá už len pár dní, do 27.11.2016, Ateliér Hlavina odporúča!

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.