Autorská výstava, Ján Svoboda
GEOMETRIA POCITU – abstraktná maľba
Abstraktná maľba Jana Svobodu má rada odvážneho diváka, ktorý sa nebojí nahliadnuť do vnútra svojej duše a smelo navštíviť jej najtajnejšie zákutia…
Hľadanie názvu pre túto výstavu som tentokrát nechala na autora a zvolili sme ju skôr ako nám mohlo napadnúť, že výstava sa môže neuskutočniť. Nuž a ako teda pristúpiť ku GEOMETRII POCITU. Odpoveď môže mať niekoľko podôb. Tá najjednoduchšia je, že autor, pôvodne stavebný projektant má ku geometrii blízko, nuž ale keďže už 30 rokov sa venuje výtvarnému umeniu je zjavné, že bez pocitov by to nebolo možné. Takže spája v svojej tvorbe pravdivosť deskriptívy s čistotou emócii. A tento princíp je u neho prítomný v celej jeho tvorbe. Pri príprave výstavy som si znovu prechádzala jeho katalógy. Baví ma v nich listovať, sú plné pocitov, rôznych. Natrafila som pri tom na jedno jeho vyjadrenie, ktoré som našla v katalógu z roku 2009 (!!!) a zistila som, že základy jeho prístupu k tvorbe sa nemenia. Vtedy Jan Svoboda povedal:
„Vše co dělám je o pocitech. Tím, že jsem se nikde neučil technologii, neznám základy, řídím se jen POCITEM. Baví mně převádět do obrazu své dobré pocity. Když mám třeba rýmu nebo mi není dobře, na plátno se ani nepodívám. Dbám na to, aby už příprava obrazu byla dělána s dobrým pocitem. Pocit je strašně důležitý. Nejsem bytostný malíř a myslím, že bych klidně mohl dělat i něco jiného a dělal bych to rád. Myslím, že i lidé vlastně nechtějí obrazy, ale chtějí pocity, které z nich mají, které u nich prožívají. Navodí si svůj příjemný pocit tím, když se na můj obraz podívají.“
Napriek tomu, že základný prístup k tvorbe sa rokmi u Jana Svobodu nemení, jeho obrazy prechádzajú zmenami neustále. Jeho tvorba bola vždy abstraktná, to ale nebráni tomu, že sa neustále mení, vyvíja. Naša výstava približuje jeho naj aktuálnejšiu tvorbu z konca roku 2019 a začiatku jeho jubilejného roku 2020. Zdôrazniť slovné spojenie ,,aktuálna tvorba,, to je v prípade Jana Svobodu naozaj dôležité, pretože jeho tvorba za 30 rokov prešla viacerými významnými premenami.
V prvom období maľoval veľmi dlho jedným štýlom – potreboval sa takzvane vymaľovať a dohnať všetky tie roky, keď tvoril len vo voľnom čase. Jeho obrazy už vtedy pracovali s abstrakciou, ale boli to obrázky ilustratívneho charakteru s ľahko identifikovateľnými objektami. Figúry, predmety, zvieratá, rastliny či rôzne symboly neboli síce maľované doslovne, ale s elegantnou a obsažnou skratkou… „akoby to maľovalo malé decko“ ako sa vyjadril vrátnik v jednej prestížnej galérii. Toto obdobie jeho tvorby malo množstvo vďačných divákov a ich autora si hýčkali mnohí galeristi. Napriek jeho úspechom sa stalo, že v určitom okamihu sa jeho štýl začal veľmi radikálne meniť. Bolo to okolo roku 2010. Abstrakcia jeho diel prekročila hranicu ilustračnej doslovnosti a konkrétne objekty mizli a zostávali extrémne zjednodušené geometrické obrazce, aby napokon zmizli aj tie… Po období, keď boli na jeho obrazoch jednoduché geometrické obrazce začal svoje obrazy ešte viac „zoomovať“, stále približoval hrany objektov až na hranicu možného. Na jeho obrazoch zostali už len farebné plochy a horizonty. Pôsobili veľmi jednoducho, ale napriek tomu sa vyznačovali a doteraz vyznačujú hĺbavým rázom a starostlivou konštrukciou. Tým približovaním sa snaží popísať snahu pochopiť podstatu jednak svojich možností, ale možno aj niečoho iného, čo nás prevyšuje a na čo už naše slová nestačia. A tak ako sa nám často zdá, že niečo navždy odišlo a zostalo prázdno, zdá sa nám, že aj jeho obrazy sú prázdne, ale je to len zdanie. Na tých obrazoch nie je nič, ale je tam všetko!
Obrazy z toho obdobia, doslova vyžarujú pokoj, zvádzajú k zastaveniu, pobádajú k premýšľaniu o tom čo je dôležité. Že dôležité je to, čo vidíme srdcom, ako nás už dlho učí jeden malý chlapec z planéty B-612. Kto venuje tým obrazom čas a dá im šancu môže pri nich zažiť pocit prečistenia mysle, rovnako ako sa to deje pri meditácii, či modlitbe. A to aj vďaka tomu, že obrazy Jana Svobodu sú založené na citovom pôsobení farby a mnohí pri nich zažívajú až meditatívny kľud… Takto som jeho tvorbu charakterizovala na výstavách v roku 2017. Prešiel rok, dva. A dostávame sa opäť do novej, dynamickejšej fázy tvorby. Nevzdal sa veľkých farebných plôch a ani horizontov, ale predsa postupne začal farebné plochy svojich obrazov tu a tam zapĺňať tajomnými odkazmi a hádankami pre diváka, čím jednoznačne dokáže zaujať a pripútať pozornosť. Ale opäť a stále platí, toto nie sú obrazy letmého pohľadu. Toto sú diela pre zastavenie. A teraz je čas pre zastavenie. Pred „tým“ sme sa dlho a v hektickom tempe venovali mnohým projektom, výzvam, úlohám a termínom či už v súkromnom, alebo pracovnom živote a kde sú teraz? Nútene sme zostali v nehybnosti. Koniec týchto aktivít nás zaskočil. A zrazu je čas. Veľa času na premýšľanie, zastavenie sa a ukľudnenie po tej uponáhľanej dobe. Jednoducho prišiel čas na zmenu a premýšľanie. Nastalo obdobie aktívneho bdenia, pomalých činov a dôležitých rozhodnutí. Obrazy jana Svobodu nám tentokrát posielajú odkaz: „Žite prítomným okamihom!“
Milí priatelia, spolu s majiteľmi Galérie MÚR manželmi Martou a Mariánom Ferjovými sa nevzdávame snahy predstaviť vám niekedy v budúcnosti tieto a ďalšie diela aj reálne. V ich krásnej galérii.
Krásne dni!
Viera Žáková, Atelier Hlavina
