I BA 17 – slávnostná vernisáž – foto report

Vo štvrtok 4.5.2017 sa v historických priestoroch v ktorých sídli Galéria Michalský dvor slávnostnou vernisážou začala výstava I BA 17, ktorú pre výtvarníka Jana Svobodu pripravil Atelier Hlavina. Hudobným hosťom vernisáže, bola mladá hudobná umelkyňa speváčka a gitaristka Mirka Miškechová, ktorej pesničky krásne doplnili atmosféru, ktorá v kontraste s historickým priestorom vznikla inštaláciou moderných, nadčasových diel Jana Svobodu.

Atelier Hlavina

Tak ako je to v „biznise“ s umením a jeho prezentáciou často, výstava by nevznikla bez pomoci a tiež vhodnej súhry zainteresovaných ľudí, či firiem. V tomto konkrétnom prípade by som chcela poďakovať tým, bez ktorých by sme s pánom Svobodom túto výstavu nepripravili, a to pánom Michalovi Malicherovi, ktorý sprostredkoval zaradenie tejto výstavy do výstavného plánu Galérie Michalský dvor a Jurajovi Ulickému z tejto galérie, ktorý už viac ako 25 rokov zastrešuje jej činnosť. Je iste dôležité poznamenať, že Galéria Michalský dvor vznikla ako jedna z prvých súkromných galérií na Slovensku. A v žiadnom prípade nechcem zabudnúť na firmy Poľnoslužby Bebrava, ktorá mi vďaka mojej „dlhoročnej známosti“ s jej riaditeľom Ing. Jánom Žákom poskytuje exkluzívne služby a pomoc. Musím tiež poďakovať firme Merkanta Bratislava, ktorí tiež významne podporili filantropický rozmer tohto podujatia.  Ešte o tom bude reč. Takže ďakujeme.

Atelier Hlavina

I BA 17 – možno čudný názov, ale má v sebe ukrytých viacero informácii. Je to odkaz autora, ktorý pomocou medzinárodne uznávaného písmena I ako pomenovania pre osobné zámeno JA a taktiež všeobecne zrozumiteľnej značky BA ako označenie Bratislavy no a 17 značí aktuálny rok v ktorom sa autor predstavuje v Bratislave. Takže ide o odkaz autora, že pripravil výstavu v BA v roku 2017. A pekné a doslovné je aj spojenie písmen IBA a je to tu opäť, odkaz, že vystavujeme iba obrazy ktoré vznikli iba v roku 2017.  A to nechcem spomínať, že JS uvažoval, že teda vystaví iba 17 obrazov….

Tí, ktorí boli na výstave Jana Svobodu v Čereňanoch na jeseň 2015 a v Piešťanoch v novembri minulého roku aj sami  zistia a pocítia, že tvorba Jan Svobodu prechádza neustálou premenou…. Najskôr boli jeho obrazy plné abstraktných postavičiek, či už ríše ľudí, alebo zvierat, boli tam kvety, domy, lode, hviezdy a mnoho iných symbolov. Postupne sa konkrétnych objektov vzdával a jeho obrazy sa stávali menej doslovné a menili sa. Približne vtedy  som sa s jeho prácami bližšie zoznámila. Bolo to pred viacerými rokmi  a aj vtedy maľoval inak ako dnes. A z mojej strany to to bola láska na prvý pohľad – tie obrazy ma niečím významne priťahovali…. obsahovali prvok prívetivého humoru, ktorým Jan Svoboda definoval objekty každodenného života, ale zároveň to bola doba keď začínala významná premena jeho tém, ktorým sa výtvarne venoval… možno ma to jednoducho zastihlo v správnu chvíľu a keď sa pomyselne začal meniť a zdanlivo vyprázdňovať môj vtedajší svet (postupne z domu odchádzali moji synovia a zvažovala som odchod z predchádzajúceho zamestnania) tak rovnako sa vtedy  začali vyprázdňovať aj obrazy Jana Svobodu. A čo sa stane keď sa náš svet vyprázdňuje? Keď podlieha nevyhnutným zmenám? Zistíme, že sa vyprázdňuje len zdanlivo, nestal sa prázdnym – len iným! Ak sme sa dlho a v rýchlom tempe venovali nejakým iným projektom, výzvam, úlohám a termínom či už v súkromnom, alebo pracovnom živote a tie v určitom okamihu pominú, tak ako vyrastú a odídu deti z domu, tak koniec týchto aktivít nás zaskočí. A zrazu je čas. Veľa času na premýšľanie, zastavenie sa a ukľudnenie po tom hektickom čase. Jednoducho prišiel čas na zmenu a premýšľanie.  A rovnako jeho obrazy, doslova vyžarujú pokoj, zvádzajú k zastaveniu, pobádajú k premýšľaniu o tom čo je dôležité. Že dôležité je to, čo vidíme srdcom, ako nás už dlho učí jeden malý chlapec z planéty B-612. A pretože obrazy Jana Svobodu sú založené na citovom pôsobení farby a mnohí pri nich zažívajú až meditatívny kľud… A tak ako sa nám zdá, že niečo odišlo a zostalo prázdno, zdá sa nám, že aj jeho obrazy sú prázdne, ale je to len zdanie. Na tých obrazoch nie je nič, ale je tam všetko!

Atelier Hlavina

Možno ste si niektorí všimli, že na pozvánkach a na plagátoch k tejto výstave sa medzi logami nachádza aj logo n.o. Plamienok. A verím, že nikto z vás si nemyslí, že by sa Plamienok podieľal sponzorsky alebo akokoľvek inak na príprave výstavy. A napriek tomu to nie je chyba. Pretože Plamienok je partnerom Atelieru Hlavina. To partnerstvo už chvíľu trvá a verím, že ešte nie sme na konci spoločnej cesty. Som veľmi rada, že vo vedení Plamienku boli ochotní a prijali ponuku na spoluprácu. Nevysmiali ma, ale naopak, uverili mi, že sa to dá. Skôr než som ich oslovila, dlho som ich prácu pozorovala a obdivovala. A keď potom mala padnúť voľba koho si zvoliť za partnera na dobročinný rozmer našich aktivít, bola voľba jasná. Možno niektorí z vás nevedia, aká je práca  tímu Plamienku. Aby som to vysvetlila z môjho hľadiska začnem trošku zoširoka. Človek sa dospelým stáva postupne, roky som učila na SŠ, kde sa štúdium ukončovalo MS – skúškou dospelosti, ale všetci vieme, že jej zvládnutie dospelosť nikomu neprinesie. Dospelými sa stávame postupne, po krôčikoch, keď k nám prichádzajú informácie a zážitky, ktoré nám sprostredkúvajú realitu sveta. A každý to má nastavené inak. Jedným z čriepkov dospievania môže byť, keď človek prvý krát pochopí a precíti slovo hospic, detský hospic! Väčšina z nás sa časom dopracuje k tomu, že máme deti, ako rastú, stávajú sa samostatnými, a my ich často musíme nechať ísť samé, začína to škôlkou napríklad, spomeňte si ako ste ich vyprevádzali prvý krát…(škola, internát, skúška, návšteva lekára….) spomínate, vždy ste chceli byť spolu čo najdlhšie, až po dvere, bránu, vlak, odletovú halu… Asi tušíte kam smerujem. Áno sú situácie, keď je dieťa na odchode za tú hranicu, cez tú bránu, kam vy už nepôjdete, ale tak ako vždy chcete byť nablízku čo najdlhšie a ono chce byť čo najdlhšie s vami. A toto umožňujú zamestnanci n.o.Plamienok, ktorí dokážu poskytnúť starostlivosť vo všetkých významoch tohto slova o choré dieťa a jeho rodinu v domácom prostredí až do posledných chvíľ…

Teda povedané menej emotívne, je n.o.Plamienok detský mobilný hospic, ktorý ponúka nevyliečiteľne chorým deťom možnosť prežiť život kruhu svojich najbližších. Lekári, zdravotné sestry, psychológovia a sociálni pracovníci z Plamienku navštevujú deti priamo doma a poskytujú im 24 hodín denne a bezplatne paliatívnu liečbu a starostlivosť v domácom prostredí. Zamestnancami hospicu sú odborníci, ktorí sa špecializujú na liečbu telesných ťažkostí smrteľne chorých detí. Zároveň s rodičmi a príbuznými kvalifikovane hovoria o ťažkostiach a nepredvídateľných okolnostiach tak, aby boli pripravení reagovať na každú situáciu a vedeli svojmu dieťaťu pomôcť okamžite, kým na zavolanie prídu na návštevu. Pridanou hodnotou Plamienka je súbor aktivít, v rámci ktorých sa pracovníci Plamienku starajú o pozostalých, hlavne o deti, ktoré stratili blízkeho človeka a pomáhajú im smútiť a prijať tento nezvratný fakt do svojho života….

Atelier Hlavina

Som preto veľmi rada, že pán Jan Svoboda venoval obraz a vzdal sa honoráru aby celý výnos za jeho predaj mohol byť venovaný n.o. Plamienok. No a samozrejme som rada, že sa tak rýchlo našiel aj kupec obrazu, ktorý fakticky bez zaváhania prejavil o obraz a podporu dobrej veci záujem. Na vernisáž prišiel pán Milan Gálik, ktorý reprezentoval firmu Merkanta Bratislava, ktorá  je od 4.5.2017 majiteľom tohto obrazu a tiež dobrého pocitu, že pomohli správnej veci.

Nuž tak vám, ktorí sa rozhodnete túto výstavu navštíviť želám príjemný výtvarný zážitok a výstave I BA 17 veľa pozorných divákov!
Za Atelier Hlavina Viera Žáková

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.