Od 25.4.2025 do 13.6.2025 vystavuje v Galérii ATELIER HLAVINA svoje diela – bronzové sochy – významný slovenský umelec, akademický sochár Ján Ťapák.
Ján Ťapák patrí medzi úspešných a vyhľadávaných slovenských umelcov, no vyžaruje z neho skromnosť a pokora, ktorú prenáša aj do svojej tvorby. Jeho diela neútočia na diváka okázalosťou, ale pozývajú k tichému dialógu. Vnútorné prežívanie premieňa na sochárske formy, ktoré pôsobia ako zastavené pohyby duše – súčasne zraniteľné aj silné. Pracuje s tradičnými materiálmi – drevom a v posledných rokoch najmä bronzom – s hlbokým rešpektom k ich prirodzenosti a „pamäti“.
Vyrastal v umeleckej rodine v Bratislave, na rozhraní dvoch svetov – kamenné Palisády pod nohami a tichý Horský park nad hlavou. Pod kameňom, ktorý ako chlapec odvalil, hľadal chrobáčika a našiel neznámy, fascinujúci skrytý svet. Z tejto jednoduchosti a pozornosti k detailu sa zrodilo niečo hlbšie – potreba tvoriť, klásť si otázky a odpovedať cez tvar. Dnes hľadá dušu a výsledkom tohto hľadania sú sochy. Od detstva ho formovala príroda, folklór, hudba, pohyb, ale aj ľudia – silné osobnosti, ktoré mu otvárali dvere do sveta umenia. V prostredí plnom kultúry a podnetov v ňom niečo zahorelo – a Svetozár Stračina, rodinný priateľ, umelec a zberateľ, ho nasmeroval na cestu výtvarníka. Odvtedy ju neopustil.
Ján Ťapák v rokoch 1978 – 1982 študoval na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave, odbor rezbárstvo u prof. Ludwika Korkoša a Jána Šicka a v rokoch 1983 – 1989 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení sochárstva u prof. Ladislava Snopeka a Jána Kulicha. V roku 1997 získal štipendium Nadácie Mikuláša Galandu a v roku 2004 štipendium The Pollock – Krasner Foundation.
Sochárstvo nie je len ideou, ale aj každodenným bojom. Materiál nie je lacný, tvorba je náročná, odpovede nie vždy prichádzajú hneď. No v roku 2004 získal prestížne svetové štipendium Pollock-Krasner Foundation, ktoré mu umožnilo tvoriť naplno a ukázať svoju tvorbu svetu a zároveň mu táto podpora umožnila začať pracovať s ušľachtilým bronzom. Pri tvorbe z bronzu používa v zásade dve techniky. Zvárané bronzové platne, ktoré nedovolia prílišný detail, ale umožnia symbol. A potom modelovanie a následné odlievanie – pri tejto technike vzniká gestikulujúca hmota, jemnosť výrazu, poryv emócie. V oboch technikách dokáže nachádzať pravdu – nie o sebe, ale o svete.
Ján Ťapák vo svojej tvorbe čerpá z viacerých zdrojov: z rozprávok a príbehov, z kresťanskej symboliky, gréckej mytológie, z ázijských duchovných princípov, prírody či vesmíru. Témy jeho diel sú hlboké, no zároveň otvorené – obeta, ticho, cesta, duchovný rozmer bytia. Pracuje s archetypmi, ktoré nás sprevádzajú už stáročia – žena, bojovník, anjel, putujúci, animálna býčia sila … Jeho diela sú figurálne, no ich výpoveď je univerzálna. V každom geste, torze či sklone hlavy sa skrýva príbeh – často nie ten, ktorý umelec hovorí, ale ten, ktorý si divák v tichu odnesie. Socha ako artefakt na zamyslenie – nie ako odpoveď, ale ako otázka.
Výstava, ktorá je nainštalovaná v Galérii ATELIER HLAVINA v Bánovciach nad Bebravou, nie je len prehliadkou sôch – je to pozvanie. Pozvanie k zamysleniu, k zastaveniu, k vnímaniu. Umelec nevnucuje výklad, iba ponúka formu. A tá – ak sa jej otvoríme – hovorí tichým, ale naliehavým hlasom.
