Dôvodov je veľa
Každý, kto sa niekedy venoval predaju výtvarných diel sa už stretol s otázkou, ako kupovať umenie. Ktoré diela? Kedy kupovať? Na tieto otázky existuje mnoho odpovedí a každá je v zásade pravdivá. Pravdou je aj to, že dôležité sú pohnútky pre kúpu umeleckého diela. Niekto zbadá obraz a hneď ho vidí na konkrétnej stene svojho bytu. Iný po zahliadnutí diela cíti, že ho oslovuje, priťahuje, núti premýšľať. Alebo v ňom rozochveje ťažko pomenovateľné, zato silné emócie. Nevie ani presne definovať prečo, ale vie, že by ho rád vlastnil aj keď momentálne si nevie predstaviť akú úlohu by ten obraz, alebo plastika mali hrať v jeho byte, kancelárii, dome. Často sa stane, že si dielo kúpi a až časom sa rozhodne, kde a ako ho vystaví. No a potom je tu aj špeciálna a nie malá skupina záujemcov o umenie. Kupujú už len časom a aukčnými spoločnosťami preverené diela bez ohľadu na to či sa im dielo páči, alebo nie. Často ho iba umiestnia do trezoru a berú ho naozaj iba ako investíciu pre ďalšie roky.
Dobrá správa
Vyrástla som v časoch, keď vlastníctvo originálneho umenia bolo vo všeobecnosti považované za snobizmus a buržoázny prežitok. Vzdelávacie inštitúcie nás o hodnote umenia v každodennom živote neučili takmer nič, ale zato nás obklopovalo veľa propagandy, čo bolo vydávané za angažované umenie. Hovoriť o umení, jeho vystavovaní, či zbierkach v súkromnom vlastníctve bolo nežiadúce. Napriek všetkému mnohí z rozprávania svojich starých rodičov a ich rovesníkov vedeli, že do roku 1948 bolo vlastníctvo výtvarných diel výsadou predovšetkým vyššej strednej triedy (právnici, lekári, profesori, obchodníci a podnikatelia…), či rodová šľachta. Po roku 1989 sa doba začala meniť a čoraz viac ľudí podlieha lákavej predstave ozvláštňovania každodenného života tým, že sú vlastníkmi originálneho umeleckého diela. Dobrou správou je konštatovanie, že na Slovensku už niekoľko rokov trh s umením existuje vo všetkých svojich podobách a sú tu aj inštitúcie, ktoré pre jeho prezentáciu robia maximum. Za všetky spomeniem Oravskú Galériu v Dolnom Kubíne, ktorá v tomto roku získala titul Galéria roka 2016.
Investujeme do umenia
Pojem investícia do umenia je veľmi expresívny a slovo investícia dokonca naznačuje rýchle, alebo veľmi významné zhodnotenie. Ale to sú ojedinelé prípady obchodných či podnikateľských úspechov, o ktorých sa dočítame v novinách. Áno, stávajú sa, ale sú často produktom náhody, sofistikovaného obchodovania alebo niekedy aj premyslenej špekulácie. Za seba by som rada povedala, že mám tendenciu postaviť sa za názor, že nákup umenia je pasívna investícia – to znamená, že dielo nestráca hodnotu, ale nedá sa primárne počítať s tým, že sa vynaložené prostriedky zhodnotia rýchlo a významne.
Ako na to?
Pravdou je, že na tie najdrahšie obrazy má prostriedky len zopár ľudí. Čo teda my ostatní? A oplatí sa vôbec kupovať súčasné umenie? Odpoveď je áno. To je z hľadiska investície, pasívnej investície, najspoľahlivejšia cesta. To, čo Váš prastarý otec kúpil za prijateľnú cenu od vtedy tvoriaceho autora, môže mať dnes hodnotu niekoľkonásobne vyššiu. Dobrým slovenským príkladom je umenie skupiny Galandovcov. Dnes patria sa ich obrazy predávajú a kupujú za ceny porovnateľné napríklad s cenami francúzskych avantgardistov. V čase, keď ich tvorili, bola ich predajná cena zlomkom tej dnešnej. A netrvalo to stáročia, veď tvoriť začali v prvej medzivojnovom období ich posledné diela majú len pár desiatok rokov. V prípade, že umelec vystavoval v renomovaných galériách a za jeho výtvarnou cestou je príbeh, ktorý poznáte, je cena jeho diela zase o čosi vyššia. Autorovo meno váš predvídavý predok vnímal a sledoval jeho tvorbu a prezentácie v galériách, prípadne publikácie, ktoré sa tomu obdobiu venovali. Niečo podobné, môžete pre svojich pravnukov urobiť dnes aj vy. Takže kupujte súčasných autorov a sledujte kam sa uberajú, možno sami vycítite, že by bolo dobré začať tvoriť zbierku a pripravíte svojím nasledovníkom zaujímavú kolekciu umenia.
Iné benefity
Známe sú prípady, že do kúpy súčasného umenia niekto investuje a nerobí to len s vidinou zhodnotenia peňazí. Predpokladajme, že takí ľudia majú k umeniu kladný vzťah a kupované dielo sa im predovšetkým páči. Takýto kupec s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote nebude za svoje investícia nijako postihnutý ani v prípade, že sa jeho autor nestane slávnym, či aspoň populárnym. Veď si len skúsme predstaviť, čo si dnes kúpite za povedzme za 500, 700, alebo 2000€? Krásny obraz určite! Ale, väčšina iných vecí, ktoré si za túto sumu kúpite nebude mať o päťdesiat rokov žiadnu cenu. Z toho vyplýva, že ak si dnes kúpite povedzme obraz a jeho hodnota nebude možno v priebehu rokov závratne stúpať (rozhodne však nebude klesať ), tak takýto obraz sa minimálne stane súčasťou vášho rodinného života, čo je hodnota, ktorá sa len ťažko vyjadrí peniazmi.
Diverzifikácia investícií
Diverzifikácia investícií do umenia je vhodná cesta pre menej skúsených umeleckých investorov. A znamená nakupovať diela od viacerých autorov, pretože tým sa zvyšuje pravdepodobnosť, že aspoň jedno dielo dosiahne v budúcnosti zaujímavú zmenu svojej trhovej hodnoty. Tento ekonomický pragmatizmus umeniu možno na prvý pohľad nesvedčí, ale je overený časom. Nesmieme ale zabúdať, že pri kúpe akéhokoľvek diela by sme mali mať pocit primeranosti ceny diela a zároveň by sme mali cítiť potenciál autora zaujať širšie publikum. No a nezabúdajme na to, že kúpou diela by sme mali v záujme svojej investície začať autora sledovať, aby sme jeho ďalší vývoj vedeli vnukom odovzdať spolu s dielom – dobrý príbeh autora zvyšuje cenu jeho diela!