Paľo Hammel (možno sa to zdá neúctivé oslovenie, ale po jeho vystupovaní ako priameho, vtipného, správneho chlapa – umelca, si to dovoľujem napísať) úctivo a priateľsky osobne privítal každého z hostí. Hneď sa človek cítil príjemnejšie uprostred farbami hýriacich obrazov v útulnom prostredí výstavných priestorov. Keďže nie som umelec, môžem povedať len jedno z mojich laických hodnotení. Obraz musí na mňa príjemne pôsobiť svojou farebnosťou a tvarmi, či motívom, teda musí mi navodiť príjemné pocity. Presne tak som sa cítil. Možno práve preto šíria tie jeho obrazy radosť, že ich „vytiahol“ na svetlo Božie z kotolne, kde ich tvoril a dávajú to ako vďačnosť okoliu najavo.
Ale teraz naozaj vážne. Obrazy na výstave pôsobili príjemne a nie ako „pODRAZY“ ako to s vtipom navodil sám Paľo Hammel, keď sa predstavil. Piesne, ktoré zahral v minirecitáli ešte viac umocnili príjemnú atmosféru a zároveň aj krásu obrazov. Atmosféra takto vytvorená bola ešte viac zvýraznená milou prítomnosťou dám z neziskovej organizácie Plamienok. Na jej podporu bola určená časť peňazí z predaja obrazov. Pekné, milé a záslužné zároveň.
Čo dodať? Iba to, že k duševnému zážitku sa pridal aj zážitok kulinársky z „kuchyne“ pána Mariána Fila s profesionálnou obsluhou jeho zamestnancov, ktorí podčiarkli prívetivosť a pohostinnosť na raute po slávnosti.
Ak mám na záver povedať resumé z môjho piatkového umeleckého zážitku, tak jednoznačne veľké ďakujem. A pani Vierke Žákovej chcem popriať, aby sa jej darilo pokračovať v nastúpenom trende vhodného výberu zaujímavých umelcov ich tvorbou a osobnostnými črtami zároveň. Potom to budú vždy výstavy, z ktorých človek odchádza veľmi nerád, pretože mu bolo dobre.
A predsa ešte na jeden moment nesmiem zabudnúť. Pri odchádzaní z výstavy som nevidel jedinú zachmúrenú tvár, iba pohoda vládla naširoko v úsmevoch ľudí. Dosiahnuť takýto stav v našej spoločnosti natrvalo, to by bolo niečo!