POÉZIA VŠEDNOSTI kolektívna výstava

Kolektívna výstava výtvarného umenia

Atelier Hlavina opäť predstavuje vybraných autorov zo svojej online galérie. Výstava sa uskutoční v Sklenenom pavilóne v parku Kaštieľa v Čereňanoch a to v dňoch 14.9 až 6.10. 2018, výstava bude pre verejnosť otvorená denne, okrem nedele, v čase od 13:00 do 18:00 hodiny.

Kolektívna výstava nesie názov POÉZIA VŠEDNOSTI a predstaví tvorbu troch výtvarníkov, ktorí sú súčasťou online galérie www.atelierhlavina.sk . Výstava bude otvorená slávnostnou vernisážou dňa 14.9.2018 o 17:00 hod. v Sklenenom pavilóne parku Kaštieľa v Čereňanoch.

Aj tentokrát bude mať naša výstava filantropický rozmer – v rámci vernisáže sa uskutoční dobrovoľná finančná zbierka v prospech neziskovej organizácie PLAMIENOK – detský mobilný hospic (www.plamienok.sk ).Zbierka potrvá počas trvania celej výstavy.

Verím, že si nájdete čas, ktorý môžete stráviť pri zaujímavých dielach Rastislava Ekkerta, Jana Glozika a Barbary Issa Wagner, v príjemnom prostredí a súčasne svojou návštevou podporíte myšlienku pomoci neziskovej organizácii PLAMIENOK.

Výstava POÉZIA VŠEDNOSTI predstaví:

Umelec Barbara Issa Wagner

Barbara Issa Wagner *1978

Detstvo prežila v ateliéri svojho otca – českého maliara L.M.Wágnera a tým prirodzene získavala výtvarné cítenie sveta, ktoré bolo podporené matkinou láskou k imaginárnej poézii. Súkromne študovala techniku a teóriu umenia. Po ukončení gymnázia pracovala v ateliéri Teresy Dara v Barcelone a dochádzala súkromne na Escola de Belles Art.

Jej maľby sú reakciou na dotyky so svetom v jeho reálnej podobe. Sú znázornené imaginárne, magicky a nežne. Svojimi obrázkami získala mnoho úspechov najskôr v Česku, ale postupne sa jej tvorba dostáva do galérií a medzi klientov zo štátov západnej Európy , ale svojích priaznivcov má aj v USA, Austrálii, Indii a Číne.

Mimo zahraničné cesty pracuje striedavo v ateliéroch v Písku a Hajanoch u Blatné.

Ján Glózik *1957

Narodil sa v srbskej Kovačici, žije a tvorí – je predstaviteľom tzv. Kovačickej insity. Častými motívmi jeho obrazov sú situácie z každodenného života a práce dedinských ľudí. Na jeho obrazoch sú znázornené práce v poli, krajinky, muzikanti, zvyky a obyčaje jeho rodákov Slovákov z Kovačice. Prvú samostatnú výstavu v Srbsku mal roku 1983 a v roku 1992 v Bratislave. Svoje diela prezentoval aj na súťaži výtvarných diel Art Revolution Taipei 2016 v Taiwane, kde po získaní  Bronzovej plakety pre prínos v  insitnom umení usporiadal samostatnú výstavu. Treba zdôrazniť že súťaže sa zúčastnilo viac ako 4000 výtvarných diel z celého sveta. Z mnohých ocenení, ktoré získal je treba špeciálne spomenúť ocenenia zo Salon International de arta naive Bucuresti, Rumunsko (1999) a Special award of Gallery Kasper: Prix Suisse et prix Europe de peinture primitive moderne, Švajčiarsko (1995).

Atelier Hlavina - Rastislav Ekkert

Rastislav Ekkert *1964

Narodil sa v Bratislave, ale od detstva bola príroda miestom, kde sa cítil najlepšie. Najskôr to boli lesy Malých Karpát a neskôr Vysoké Tatry, kde ako chlapec z dolniakov trávil veľa času. Postupne to bol aj Kaukaz, Alpy a napokon aj Himaláje. Kresliť a maľovať začal v útlom veku, keď navštevoval víkendový ateliér Júliusa Kollera. Dlhé roky na systematickú výtvarnú tvorbu nemal čas ani pokoj. To sa však zmenilo. Pred pár rokmi sa so svojou priateľkou presťahovali do divočiny Muránskej planiny, kde sa mu otvoril nový, farebný svet o ktorom hovorí: „Pastieri, drevorubači, jednoduchí a skutoční ľudia z hôr, to je teraz môj svet a moja inšpirácia. Svoju tvorbu charakterizujem ako insitnú, aj keď vychádza z reálnej krajiny a ľudí v nej. Krajiny a ľudia v nich sú odrazom mojej duše, tak ako to vidím ja, a verím, že v každom obraze kúsok zo mňa zostane…“

PLAMIENOK

TRI_TRAJA

Dospelými sa stávame postupne. Bežne vnímanou hranicou je maturita – skúška dospelosti. Ale vieme, že jej zvládnutie dospelosť neprinesie. Dospelými sa stávame postupne, po krôčikoch, keď k nám prichádzajú informácie a zážitky, ktoré nám sprostredkúvajú realitu sveta. A každý to má nastavené inak. Jedným z momentov dospievania môže byť, keď človek prvý krát pochopí a precíti slovo hospic, detský hospic.

Väčšina z nás sa časom dopracuje k tomu, že máme deti, ako rastú, stávajú sa samostatnými, a my ich často musíme nechať ísť samé, začína to škôlkou napríklad. Spomeňte si ako ste ich vyprevádzali prvý krát (škola, internát, skúška, návšteva lekára…) spomínate, vždy ste chceli byť spolu čo najdlhšie, až po dvere, bránu, vlak, odletovú halu… Asi tušíte kam smerujem. Áno, sú situácie, keď je dieťa na odchode za tú hranicu, cez tú bránu, kam vy už nepôjdete, ale tak ako vždy, chcete mu byť nablízku čo najdlhšie a ono chce byť čo najdlhšie s vami. A práve túto blízkosť umožňujú zamestnanci n.o.Plamienok, ktorí dokážu poskytnúť starostlivosť vo všetkých významoch tohto slova o choré dieťa a jeho rodinu v domácom prostredí až do posledných chvíľ…

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *