„Sila a veľkosť umenia nespočíva v tom čím je, ale v tom čo v nás vyvoláva“ – naozaj si neviem predstaviť lepší úvod k výstave NEBASKLON ako je tento voľne parafrázovaný citát Pavla Straussa (slovenského lekára, filozofa, prozaika, esejistu a prekladateľa) pri predstavovaní súčasného diela pána Svobodu, ktorý prezentuje svoje aktuálne diela na autorskej výstave v ART GALÉRII Schürger v Tvrdošíne až do 17.9.2017.

Jan Svoboda, malíř z Radňovic, takto sám seba tituluje na svojej stránke. Ale cesta, ktorá k tomu titulu viedla, nebola jednoduchá a ani krátka. Jan Svoboda sa narodil v roku 1957 v Novom Měste na Moravě a vyrástol v neďalekých Radňoviciach. Je vyštudovaným inžinierom na Stavebnej fakulte Vysokého učení technického v Brne. Že bude mať zrejme vzťah k umeniu sa ukázalo už na gymnáziu, kde ho to začalo ťahať najskôr k divadlu a začal s autorskou tvorbou jednoduchých scénok. Na divadlo nezanevrel ani pri ďalšom štúdiu a popri stavbárčine sa venoval aj dramatickej tvorbe, písal divadelné hry, klauniády pre divadlo jedného herca. Vtedy sa aj zoznámil s Bolkom Polívkom, ktorý sa neskôr stal jedným zo zberateľov jeho obrazov. Pod vplyvom iného priateľa, svojho spolužiaka na fakulte, sa však presne v tom istom období zoznámil aj s výtvarným umením a napokon divadlo opúšťa a púšťa sa na rovnako neistú pôdu výtvarného umenia.

SILA A VEĽKOSŤ UMENIA

Po skončení štúdia na vysokej škole sa živil niekoľko rokov ako projektant v Brne. Počas dňa bol projektantom a v noci sa z neho stával čoraz úspešnejší výtvarník. Takto dokázal fungovať až do roku 1990. Vtedy totiž urobil riskantné rozhodnutie. Napriek tomu, že bol ženatý a mal už so svojou manželkou Magdou tri deti, rozhodol sa ísť do neistého slobodného povolania – na voľnú nohu. Iste to muselo byť veľmi ťažké rozhodovanie. A bolo o to ťažšie, že si bol vedomý svojho handicapu a to je, že nepoznal presnú techniku a technológiu maľby a nemal ani potuchy ako funguje svet výtvarníkov a galérií. Tak sa pokúsil nevýhodu premeniť na výhodu. To sa mu rozhodne podarilo, hlavne čo sa týka techniky maľby. Ako sám hovorí, keď pochopil, ktorá technika mu sedí, venoval sa hlavne jej a to samoštúdiom a tiež obľúbenou metódou pokus-omyl. Nevýhodu neznalosti prostredia výtvarného umenia na výhodu nepremenil a dodnes sa v ňom pohybuje vyslovene intuitívne. A poctivo priznáva, že to, že nie je vyštudovaným akademikom býva u niektorých ľudí problém, ale s tým už nič neurobí.

SILA A VEĽKOSŤ UMENIA
SILA A VEĽKOSŤ UMENIA

V roku 1991 sa aj rodinou presťahoval na rodinný statok v Radňoviciach a tam vo svojom ateliéri tvorí dodnes. 27 rokov aktívnej maľby je dlhá doba a tak prirodzene dochádza aj k tomu, že jeho tvorba prechádza zmenami, rovnako ako jej autor. V prvom období maľoval veľmi dlho jedným štýlom – potreboval sa takzvane vymaľovať a dohnať všetky tie roky, keď tvoril len vo voľnom čase. Jeho obrazy už vtedy pracovali s abstrakciou, ale boli to obrázky ilustratívneho charakteru s ľahko identifikovateľnými objektami. Figúry, predmety, zvieratá, rastliny či rôzne symboly neboli síce maľované doslovne, ale s elegantnou a obsažnou skratkou….“ako by to maľovalo malé decko“ ako sa vyjadril vrátnik v jednej prestížnej galérii. Toto obdobie jeho tvorby malo množstvo vďačných divákov, obrázky boli vysoko predajné a ich autora si hýčkali mnohí galeristi. Napriek jeho úspechom sa stalo, že v určitom okamihu sa jeho štýl začal veľmi radikálne meniť. Bolo to okolo roku 2010. Abstrakcia jeho diel prekročila hranicu ilustračnej doslovnosti a konkrétne objekty mizli a zostávali extrémne zjednodušené geometrické obrazce, aby napokon zmizli aj tie… Niekedy v tom čase som jeho diela osobne spoznala v Galérii u Jakuba vo Frýdku Místku a bola to láska na prvý pohľad. Z galérie som si odnášala dva obrazy, ale ešte malo prejsť veľa rokov kým som sa mala zoznámiť s ich autorom.

Keď sa pozriete na diela vystavené v Tvrdošíne na výstave NEBASKLON, tak to možno vyzerá, že píšem o niekom inom. Ale nie je to tak, autor je stále ten istý, len jeho tvorba sa mení. Nie zmenila ale mení. Je to neustály proces. Po období, keď boli na jeho obrazoch jednoduché geometrické obrazce začal svoje obrazy ešte viac zoom-ovať, stále približoval hrany objektov až na hranicu možného. Tak ako vedci skúmali postupne hmotu a objavili častice, potom ich molekuly, neskôr atómy a ešte neskôr protóny a neutróny…a ktovie, čo nás čaká ďalej. Na jeho obrazoch postupným približovaním zostali už len farebné plochy a horizonty. Pôsobili veľmi jednoducho, ale napriek tomu sa vyznačovali a doteraz vyznačujú hĺbavým rázom a starostlivou konštrukciou. Tým približovaním sa snaží popísať snahu pochopiť podstatu jednak svojich možností, ale možno aj niečoho iného, čo nás prevyšuje a na čo už naše slová nestačia.

Mala som možnosť uvádzať jeho obrazy v roku 2015 v Čereňanoch a o rok neskôr jeho autorskú výstavu v Galérii Domu umenia v Piešťanoch a aj za ten jeden jediný rok bola viditeľná veľká zmena. Jeho obrazy sa úplne vyprázdnili. A tak ako sa nám často zdá, že niečo navždy odišlo a zostalo prázdno, zdá sa nám, že aj jeho obrazy sú prázdne, ale je to len zdanie. Na tých obrazoch nie je nič, ale je tam všetko! Obrazy z toho obdobia, doslova vyžarujú pokoj, zvádzajú k zastaveniu, pobádajú k premýšľaniu o tom čo je dôležité. Že dôležité je to, čo vidíme srdcom, ako nás už dlho učí jeden malý chlapec z planéty B-612. A pretože obrazy Jana Svobodu sú založené na citovom pôsobení farby a mnohí pri nich zažívajú až meditatívny kľud… Kto venuje tým obrazom čas a dá im šancu môže pri nich zažiť pocit prečistenia mysle, rovnako ako sa to deje pri meditácii, či modlitbe. Ale v máji tohto roku som opäť uvádzala jeho výstavu v bratislavskej Galérii Michalský dvor a vybrali sme najnovšie diela – výlučne z roku 2017 a opäť boli iné. Veľa z nich máte možnosť vidieť aj na tejto výstave. A ako hovorí autor – objavil čaro „čáranic“ a ich technickú podstatu nám prezradil s humorom sebe vlastným na vernisáži. Ale tie čiary, krivky, linky a špirály spôsobili, že obrazy sa zdynamizovali. A ak si opäť požičiam jogínsko-budhistickú terminológiu tak po meditácii a prečistení mysle nastáva obdobie aktívneho bdenia, činov a rozhodnutí. Jeho dopisy nám tentokrát posielajú odkaz: „Žite prítomným okamihom!“

A z vernisáže prezradím, že medzi divákmi najviac rezonoval obraz OKOUZLENÍ MODROU…., nájdete ho v našej galérii pod článkom.

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.