Tibor Nagy

Maľby Tibora Nagya (1963) sú testamentom jeho odhodlanosti zachytiť a objasniť svoje postrehy zo života, ako aj z jeho rodnej krajiny Slovenska, či uz prostredníctvom realistickej alebo abstraktnej formy zobrazenia.  Hoci sa tieto formy vyskytujú v každej z jeho malieb, nie sú oddelené, ale naopak spoločne vytvárajú harmonické napätie pôsobiace na vedomie diváka. Počas obdobia ktorému sa venuje olejomaľbe, preskúmal mysteriózne pole ležiace medzi tým, čo je overiteľné zmyslami a čo je vnímateľné len pocitmi. Tiborove  maľby sú jeho skutočné osobné priznania kde dôraz kladie práve na emocionálny kontext.