Milada Ďurečková

Narodila som sa  24. 12. 1953  v Ostrave, kde som aj vyrastala. Kreslila som a maľovala odjakživa, stále, všade a na všetko. Desať rokov Ľudovej školy umenia, a dva roky kurzov maľovania u profesora Knapa v Ostrave.

Ale boli v mojom živote aj obdobia, kedy som maľovala iba v duchu, pretože som sa vydala a presťahovala z Moravy na Východné Slovensko.

K maľbe som sa vrátila až ako 33-ročná a odštartovala si takmer 20 aktívnych rokov v komunite výtvarníkov v Michalovciach a okolí. Spoločné výstavy, v Michalovciach, Bratislave, rakúskom Linzi. Spolu s michalovskými výtvarníkmi som absolvovala rôzne súťaže, stretnutia a spoločné plenéry na Šírave, na Morskom oku ako aj množstvo plenérov na celoštátnej úrovni, kde sme sa stretávali s výtvarníkmi z celého Slovenska.

Pravidelne som mala samostatné výstavy v Michalovciach, Vranove nad Topľou, Bardejove a  v roku 2009 som svoje maľby predstavila divákom v Bratislave.

Maľovala som hlavne v noci. Milovala som vôňu olejových farieb a celý ten pomalý proces tvorby, kedy som mala stále rozrobených 5 – 6 obrazov.

V roku 2005 som sa rozhodla zmeniť  vo svojom živote všetko. S jedným kufrom som odišla do Bratislavy. A hoci prvý rok bol viac ako ťažký, potom sa mi začalo dariť. Vo všetkom. Dnes žijem svoj sen. Maľujem teraz už akrylom abstraktné obrazy, dávam do nich energiu radosti, kľudu, spokojnosti. Dávam do nich seba, je v tom prijatie všetkého, čo životy prinášajú, pochopenie, vďačnosť a radosť z každého dňa.

Tie najlepšie obrazy sa namaľujú akosi samy. Pri maľovaní nevnímam čas, je to hlboké ponorenie sa do obrazu.

Milada Ďurečková

Narodila som sa  24. 12. 1953  v Ostrave, kde som aj vyrastala. Kreslila som a maľovala odjakživa, stále, všade a na všetko. Desať rokov Ľudovej školy umenia, a dva roky kurzov maľovania u profesora Knapa v Ostrave.

Ale boli v mojom živote aj obdobia, kedy som maľovala iba v duchu, pretože som sa vydala a presťahovala z Moravy na Východné Slovensko.

K maľbe som sa vrátila až ako 33-ročná a odštartovala si takmer 20 aktívnych rokov v komunite výtvarníkov v Michalovciach a okolí. Spoločné výstavy, v Michalovciach, Bratislave, rakúskom Linzi. Spolu s michalovskými výtvarníkmi som absolvovala rôzne súťaže, stretnutia a spoločné plenéry na Šírave, na Morskom oku ako aj množstvo plenérov na celoštátnej úrovni, kde sme sa stretávali s výtvarníkmi z celého Slovenska.

Pravidelne som mala samostatné výstavy v Michalovciach, Vranove nad Topľou, Bardejove a  v roku 2009 som svoje maľby predstavila divákom v Bratislave.

Maľovala som hlavne v noci. Milovala som vôňu olejových farieb a celý ten pomalý proces tvorby, kedy som mala stále rozrobených 5 – 6 obrazov.

S akrylovými farbami  som sa prvýkrát stretla  v roku 1996. V rokoch 1995 – 1996 som pracovala v púšti, v Izraeli. Po ukončení prác sme chceli s priateľkou precestovať Egypt a Izrael. Potrebovali sme predlžiť víza. Ako dôvod sme udali, že pripravujeme v Izraeli moju výstavu. Úradníčka chcela o týždeň tie obrazy vidieť. Okamžite som si kúpila akrylové farby a o týždeň doniesla 9 obrazov a jej portrét. Víza sme dostali. Obrazy som darovala. Výstavu Egypt, Izrael som spravila až po návrate na Slovensko, s olejovými farbami.

V Michalovciach som pracovala pre menšiu spoločnosť a viac ako náročného majiteľa, často 7 dní v týždni. Ale mala som bonus, každý rok mesiac voľna, letenku a pobyt kdekoľvek vo svete. To bol čas pre mňa, čas  maľovania a relaxu. Takže najprv Lazarete, potom Malta, Egypt, Jordánsko, USA, Sri Lanka, India. V tej dobe som nasávala inšpiráciu z krajín kde som sa pohybovala. Uličky, okná, brány, zátišia, ľudia, príroda…  Nakoniec som sa vracala iba na Sri Lanku.

V roku 2005 som sa rozhodla zmeniť  vo svojom živote všetko. S jedným kufrom som odišla na ubytovňu do Bratislavy. Hoci prvý rok bol viac ako ťažký, potom sa mi začalo dariť. Vo všetkom. Dnes žijem svoj sen. Maľujem teraz už akrylom abstraktné obrazy, dávam do nich energiu radosti, kľudu, spokojnosti. Dávam do nich seba, je v tom prijatie všetkého, čo životy prinášajú, pochopenie, vďačnosť a radosť z každého dňa.

Tie najlepšie obrazy sa namaľujú akosi samy. Pri maľovaní nevnímam čas, je to hlboké ponorenie sa do obrazu.