Peter Pauko

Peter Pauko sa narodil v Martine a študoval na UKF Nitra Výtvarnú tvorbu u Karola Barona a Roberta Bielika v rokoch 2000-2005. Návštevníkom našej online galérie sa predstavuje svojou aktuálnou tvorbou, ktorú sám označuje ako:

„Taká pekná, súčasná krajinomaľba“. A vysvetľuje ako dospel presne k takémuto názvu: „Názov cyklu, trochu ironicky, vychádza zo zvolania, konštatovania “väčšinového” diváka: “Také pekné!”, resp. “Aké milé!” Nech je zoznam zvolaní kompletný, a nech sa viac hodí k mojej téme, doplním ešte: “Aká pekná krajinka!”.  Tieto zvolania stáli na začiatku práce. Boli takou malou rozbuškou, možno iskrou. Zápalnou šnúrou bola výzva výtvarne spracovať tému, ktorá je v  dejinách výtvarnej kultúry už stáročia.“

Podľa slov samotného autora je námetom jeho cyklu malieb výsledok súčtu týchto premenných:

  1. krajina
  2. balans medzi ľahkým výtvarným dielom do bytu (tzv. gaučákom) a umeleckým poňatím krajinomaľby
  3. balans medzi “minulým (klasickým, opozeraným, často nudným, opotrebovaným) a “súčasným (invenčným, neošúchaným, mladým…)
  4. pohľad na krajinomaľbu očami “dieťaťa dnešnej doby” t.j. mňa samotného

Téma krajiny je pokračovaním  jeho poslednej samostatnej výstavy kde začal s pracovať na prvých krajinomaľbách a začal vo svojich obrazoch riešiť krajinu. Téma ho zaujala  skôr s dôrazom na polohu maľby samotnej. Dôležitý je pre neho spôsob zobrazenia, použitie výtvarnej skratky, využitie štylizácie, samotná téma je len doplnkom.

A sám k tomu ešte dodáva:

„Pre hudobníkov je niekedy obťažné zahrať obohrané skladby. Je ťažké nájsť nový prístup k nim. A nový prístup k hudobnému dielu sa podarí obvykle tým, ktorý majú nový prístup aj k iným aspektom života. K životu ako celku.  Svojim cyklom sa pokúšam “zahrať obohrané skladby” a podať ich divákovi síce jasnou a zrozumiteľnou rečou, ale bez pátosu starého, bez lenivosti lacného a zároveň bez (pseudo)komplikovanosti snobského.“

Atelier Hlavina - Peter Pauko
2007
  • Výstava Galéria Creon. Šaľa
2008
  • Maľba , Galéria mesta Topoľčany
  • Konfrontácie , Nitrianska galéria
2009
  • Maľba 2009, Nitra
2013
  • Akce těla, Nový Jiččín
  • Dám ti to šérovať, Nitrianska galéria
2015
  • IMG 1324-IMG 1345, Galéria Foyer Starého divadla Karola Spišáka, Nitra
2016
  • Taká pekná, súčasná krajinomaľba, Nitrianska Galéria, Nitra
Atelier Hlavina - Peter Pauko

Peter Pauko

Peter Pauko sa narodil v Martine a študoval na UKF Nitra Výtvarnú tvorbu u Karola Barona a Roberta Bielika v rokoch 2000-2005. Návštevníkom našej online galérie sa predstavuje svojou aktuálnou tvorbou, ktorú sám označuje ako:

„Taká pekná, súčasná krajinomaľba“. A vysvetľuje ako dospel presne k takémuto názvu: „Názov cyklu, trochu ironicky, vychádza zo zvolania, konštatovania “väčšinového” diváka: “Také pekné!”, resp. “Aké milé!” Nech je zoznam zvolaní kompletný, a nech sa viac hodí k mojej téme, doplním ešte: “Aká pekná krajinka!”.  Tieto zvolania stáli na začiatku práce. Boli takou malou rozbuškou, možno iskrou. Zápalnou šnúrou bola výzva výtvarne spracovať tému, ktorá je v  dejinách výtvarnej kultúry už stáročia.“

Podľa slov samotného autora je námetom jeho cyklu malieb výsledok súčtu týchto premenných:

  1. krajina
  2. balans medzi ľahkým výtvarným dielom do bytu (tzv. gaučákom) a umeleckým poňatím krajinomaľby
  3. balans medzi “minulým (klasickým, opozeraným, často nudným, opotrebovaným) a “súčasným (invenčným, neošúchaným, mladým…)
  4. pohľad na krajinomaľbu očami “dieťaťa dnešnej doby” t.j. mňa samotného

Téma krajiny je pokračovaním  jeho poslednej samostatnej výstavy kde začal s pracovať na prvých krajinomaľbách a začal vo svojich obrazoch riešiť krajinu. Téma ho zaujala  skôr s dôrazom na polohu maľby samotnej. Dôležitý je pre neho spôsob zobrazenia, použitie výtvarnej skratky, využitie štylizácie, samotná téma je len doplnkom.

A sám k tomu ešte dodáva:

„Pre hudobníkov je niekedy obťažné zahrať obohrané skladby. Je ťažké nájsť nový prístup k nim. A nový prístup k hudobnému dielu sa podarí obvykle tým, ktorý majú nový prístup aj k iným aspektom života. K životu ako celku.  Svojim cyklom sa pokúšam “zahrať obohrané skladby” a podať ich divákovi síce jasnou a zrozumiteľnou rečou, ale bez pátosu starého, bez lenivosti lacného a zároveň bez (pseudo)komplikovanosti snobského.“