SVETLÁ A TIENE – výstava obrazov Daniela Bidelnicu

Radi vás pozývame na výstavu Svetlá a tiene, ktorá sa uskutoční v termíne od 27. mája do 22. júna 2017 v Sklenenom pavilóne parku Kaštieľa v Čereňanoch.

Výstava predstaví tvorbu významného slovenského umelca Daniela Bidelnicu, ktorého diela sú charakteristické výraznou farebnosťou, dynamikou a osobitým výtvarným rukopisom.

Autor je zároveň aktívny na medzinárodnej scéne – jeho tvorba bola v poslednom období prezentovaná v Addis Abebe, Bratislave aj v Južnej Kórei. Tento kontext prirodzene odráža aj charakter jeho diel, ktoré prekračujú hranice lokálneho prostredia.

Súčasťou vernisáže bude aj hudobné vystúpenie speváčky Adrieny Bartošovej a gitaristu Pavla Berezu.

Možno ste si na pozvánke na vernisáž všimli aj logo neziskovej organizácie Plamienok.

Plamienok je dlhodobým partnerom Atelieru Hlavina a sme radi, že aj toto podujatie má filantropický rozmer. V rámci vernisáže sa uskutoční dobrovoľná finančná zbierka na podporu ich činnosti.

Ich práca – sprevádzanie rodín v náročných životných situáciách – si zaslúži rešpekt aj podporu. Sme vďační, že môžeme aspoň týmto spôsobom prispieť k tejto dôležitej misii.

Budeme radi, ak si nájdete čas a spojíte návštevu výstavy s podporou tejto myšlienky – v príjemnom prostredí, pri umení a hudbe.

Daniel Bidelnica

*Daniel Bidelnica (1957, Nitra) je akademický maliar a výrazná osobnosť slovenskej výtvarnej scény.

Základy výtvarného vzdelania získal na Ľudovej škole umenia. V roku 1975 absolvoval Strednú umelecko-priemyselnú školu v Bratislave u prof. Rudolfa Filu. Následne študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, na Oddelení monumentálnej maľby pod vedením doc. Ivana Vychlopena, kde promoval v roku 1983.

Po štúdiu pôsobil aj ako pedagóg, neskôr sa naplno venoval slobodnej umeleckej tvorbe.

Dlhé roky tvoril v historickom ateliéri prvej súkromnej školy Gustáva Malého, ktorý bol spojený s menami významných osobností slovenského výtvarného umenia. V súčasnosti pracuje vo svojom novom ateliéri v Rusovciach, v lokalite historickej Gerulaty.

Žije a tvorí v Bratislave.

Jednotlivé etapy tvorby Daniela Bidelnicu sú výrazne ovplyvnené jeho zahraničnými cestami, ktoré často uzatvára autorskými výstavami.

Okrem európskeho prostredia zohrali dôležitú úlohu najmä krajiny ako Kanada, Mexiko, Brazília, India, Kuba, Egypt, ale aj novšie skúsenosti z Etiópie a Južnej Kórey. Tieto pobyty postupne obohacujú jeho výtvarný jazyk o vplyvy rôznych kultúrnych tradícií a vedú k formovaniu charakteristickej farebnosti jeho diel.

Jeho tvorba tak získava výrazný, odvážny kolorit, ktorý reflektuje nielen vizuálne podnety, ale aj hlbšie pochopenie historických a kultúrnych súvislostí.

Daniel Bidelnica je zakladateľom maliarskeho sympózia v kaštieli v Mojmírovciach a spoluzakladateľom Spoločnosti voľných výtvarných umelcov.

Popri maľbe sa venuje aj voľnej grafike, art protisu, plastike, dizajnu a bodypaintingu. Na svojom konte má viac ako 200 výstav.

Jeho monografia vyšla v roku 2007 v Danubiane v rámci edície Collection of Slovak Art.

Daniel Bidelnica o sebe – začiatky

„Ak sa obzriem za začiatkami svojej výtvarnej cesty, musím začať na Ľudovej škole umenia v Nitre, odkiaľ pochádzam. Práve tam som si uvedomil, že výtvarné umenie je smer, ktorým sa chcem uberať.

Následne som študoval na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave, kde som sa dostal pod vedenie profesora Rudolfa Filu. Ako pedagóg nás viedol k systematickému štúdiu a k všestrannosti. Povzbudzoval nás, aby sme sa zaujímali aj o iné druhy umenia, najmä hudbu a literatúru.

Pokračoval som na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, na oddelení monumentálnej maľby, kde som študoval pod vedením profesorky Eugénie Lehotskej a docenta Ivana Vychlopena. Veľký vplyv na mňa mal aj profesor Ján Matejko, ktorý bol úplne oddaný svojej profesii. Pod jeho vedením sme si osvojili rôzne techniky – fresku, mozaiku či štukolustro, dnes už menej používané postupy.

Dôležité však bolo, že nám pedagógovia nevnucovali svoj štýl. Usmerňovali nás, ale nechávali nám priestor hľadať vlastnú cestu. Práve v tom spočívala ich veľkosť.

Po škole som mal možnosť venovať sa figurálnej maľbe vďaka štipendiu. Postupne som sa však začal posúvať smerom k symbolike a abstrakcii. Figúra sa v mojej tvorbe síce z času na čas objavuje, ale už v inej, transformovanej podobe.“

O vzoroch a inšpirácii

„Myslím si, že väčšina začínajúcich výtvarníkov má svoj vzor. Pre mňa ním bol a stále je Pablo Picasso. Obdivujem jeho mnohotvárnosť – schopnosť prechádzať medzi kubizmom, figurou, syntézou či klasicizmom a pritom si zachovať vlastnú identitu. V tom mi pripomína Beatles v hudbe – nikdy sa neopakovali, a predsa boli vždy rozpoznateľní.

Inšpiráciu nachádzam aj v dejinách umenia. Fascinujú ma jednotlivé slohy a smery – od antiky, cez renesanciu, najmä taliansku, až po secesiu. V umení 20. storočia ma viac než štýly oslovujú konkrétne osobnosti. Napríklad Antoni Gaudí, ktorý bol vo svojom prejave absolútne jedinečný.

Umenie sa nedá odmerať ani odvážiť. Dá sa len vnímať – ako niečo, čo nás osloví. Aj keď sa považujem predovšetkým za maliara, moje uvažovanie presahuje maľbu. Dotýkam sa grafiky, úžitkového umenia, textilu či architektúry.

Dôležitou súčasťou mojej práce je aj kontakt s tvorbou iných autorov. Rád navštevujem výstavy – je to spôsob, ako sa vyhnúť tvorivej stagnácii. Rôznorodosť pohľadov ma obohacuje. Neuzatváram sa do vlastného sveta a rešpekt k iným názorom považujem za prirodzený – v umení aj v živote.“

O umeleckom zázemí

„Vyrastal som v prostredí, ktoré nebolo priamo spojené s umením. Moja manželka Mária je však reštaurátorka, maliarka a venuje sa aj fotografii.

Spoznali sme sa hneď v prvý deň na vysokej škole. Už po prvom ročníku sme spolu odišli do Paríža, kde sme v Centre Pompidou premýšľali nad smerovaním našej tvorby. Vtedy by nám ani nenapadlo, že táto spoločná cesta potrvá celý život.“

Povedali o Danielovi Bidelnicovi

Gerhard H. Meulensteen

zakladateľ Danubiana Meulensteen Art Museum

„Zaujala ma kvalita a pozitívna energia jeho diel, a preto som si niekoľko z nich zakúpil. Dodnes mi robia radosť – doma aj v kancelárii.

Založenie Danubiana Meulensteen Art Museum prehĺbilo môj záujem o slovenské výtvarné umenie a priviedlo ma aj k Danielovi Bidelnicovi a jeho manželke Márii. Obaja sú mimoriadne zaujímaví a talentovaní ľudia.

Daniel je otvorená osobnosť, ktorá sa aktívne zaujíma o tvorbu iných autorov. Zároveň je výrazne formovaný cestovaním – jeho skúsenosti z rôznych častí sveta sa prirodzene premietajú do jeho výtvarného myslenia.

Obdivujem, ako dokázal tieto podnety pretaviť do vlastnej tvorby bez straty osobitého štýlu.

V roku 2007, pri príležitosti návštevy holandskej kráľovnej, realizoval nástennú maľbu Svetlá na vode (4 × 12 m) v areáli Danubiany. Dielo ocenila aj Jej Výsosť kráľovná Beatrix.“

Kamil Peteraj

spisovateľ a básnik

„Dnešná doba je plná rozporov a často uprednostňuje obraz pred podstatou. V tomto kontexte patrí Daniel Bidelnica medzi autorov, ktorí si zachovávajú integritu umeleckej výpovede a zároveň ju dokážu komunikovať súčasnému divákovi.

Jeho tvorba nesie znaky monumentalizmu, ktorý je prítomný naprieč jeho dielom. Dlhodobo si buduje publikum a dosahuje zaslúžené uznanie.

Bez potreby veľkých deklarácií vytvára obrazy, ktoré reflektujú súčasnosť – jej napätie, kontrasty aj premenlivosť. Práve v tom vidím podstatu jeho umeleckého prístupu.“

Povedali o Danielovi Bidelnicovi

Peter Dvorský

maestro tenor

„V roku 1967 som prišiel študovať spev na Konzervatórium do Bratislavy. Býval som na internáte, kde som si prvýkrát všimol aj Dana Bidelnicu. Pôsobil uzavreto – chudý, tmavovlasý, s bradou, vždy s kopou výkresov pod pazuchou. Pamätám si jeho rozhodný krok a sústredenie. Už vtedy bolo cítiť, že ide za svojím cieľom.

Po rokoch sme sa opäť stretli – nie v Bratislave, ale v Tatrách, kde prezentoval svoju tvorbu. Stačilo pár minút a mali sme pocit, akoby sme sa nikdy neprestali stretávať.

Z výstavy som si hneď vybral obraz Zrodenie dňa, ktorý mám dodnes vo svojej pracovni. Keď potrebujem energiu alebo strácam náladu, vraciam sa k nemu. Je pre mňa zdrojom svetla a vitality.

Dano pracuje s teplými, jasnými farbami, ktoré prinášajú radosť. Je to prirodzený odraz jeho povahy a životného postoja. V jeho dielach cítim silnú chuť žiť, objavovať a tvoriť bez zbytočných konfliktov.“

Bolek Polívka

herec

„Najskôr som videl jeho obrazy. Boli to okná do sveta plného farieb, tvarov a zvláštnej harmónie. Svet, v porovnaní s ktorým pôsobí naša realita niekedy až nevýrazne.

Až potom som spoznal jeho autora – Daniela Bidelnicu. Rozprávali sme sa o cestovaní, o maľbe, o umení aj o živote.

Ukázal mi Bratislavu – mesto, kde si v írskom pube môžete dať halušky. A tiež Danubianu, výstavu a dokonca aj maľované kravy, medzi ktorými bola aj jeho a Petra Dvorského.

Je niečo výnimočné na meste, kde tenor a maliar spoločne formujú aj takýto nečakaný detail.“

„Viac života, menej bolesti.“

Táto veta výstižne charakterizuje poslanie neziskovej organizácie Plamienok, ktorá sa venuje starostlivosti o deti s nevyliečiteľnými chorobami.

Plamienok funguje ako detský mobilný hospic, ktorý umožňuje deťom prežiť čas so svojimi najbližšími v domácom prostredí. Tím odborníkov – lekári, zdravotné sestry, psychológovia a sociálni pracovníci – poskytuje nepretržitú, bezplatnú paliatívnu starostlivosť priamo v rodinách.

Okrem zdravotnej starostlivosti pomáhajú rodinám zvládať aj náročné situácie, ktoré táto životná etapa prináša. Poskytujú odborné vedenie, podporu a istotu v momentoch, keď je to najviac potrebné.

Sprevádzanie v ich ponímaní znamená byť nablízku – zdieľať bolesť aj chvíle pokoja, byť oporou a hľadať spolu s rodinou to, čo prináša úľavu, zmysel a nádej.

Skúsenosť rodiny

„Nikdy neviete, kedy sa váš život zásadne zmení. My sme hľadali spôsob, ako zostať doma s naším chorým dieťaťom.

Za krátky čas som sa naučila zvládať veci, ktoré som si dovtedy nevedela predstaviť – podávanie liekov, starostlivosť o syna v náročných momentoch. Plamienok bol pri nás nepretržite.

Boli pripravení pomôcť kedykoľvek – vo dne aj v noci. Zdvíhali telefón, radili, podporovali nás. Zdieľali s nami aj tie najťažšie chvíle.

Sú to ľudia, ktorí robia svoju prácu s obrovským nasadením a ľudskosťou. Navždy zostanú súčasťou nášho života.“

– pani Lívia K., mama Maximka