VTEDY NA PLANINE – insitná maľba

V prešovskej Galérii MÚR sme pripravili výstavu malieb Rastislava Ekkerta – jedného z autorov našej online galérie Atelier Hlavina.

Napriek nepriaznivej pandemickej situácii sme výstavu otvorili, aj keď bez slávnostnej vernisáže, a veríme, že si ju príde pozrieť množstvo divákov. Návštevu odporúčame vopred telefonicky dohodnúť s majiteľmi galérie – manželmi Martou a Mariánom Ferjovými na telefónnom čísle: 0905 537 289.

Ak vám je meno Rastislav Ekkert povedomé, nemýlite sa. Dlhé roky ste mohli sledovať jeho reportáže pre televíziu JOJ z rôznych kútov sveta. Jeho životný príbeh sa však naďalej rozvíja – a to veľmi zaujímavým smerom.

Svoju cestu k výtvarnému umeniu opisuje takto:

„Narodil som sa v roku 1964 v Bratislave. Od detstva bola príroda miestom, kde som sa cítil najlepšie. Najskôr to boli lesy Malých Karpát, neskôr, keď som objavil čaro horolezectva, Vysoké Tatry, kde som ako chlapec z dolniakov trávil veľa času. Postupne pribudol Kaukaz, Alpy a napokon aj Himaláje.

Vďaka práci reportéra som precestoval svet krížom-krážom. Videl som vojny, utrpenie, ale aj radosť jednoduchých ľudí, medzi ktorými sa cítim najlepšie. Vrcholom bola moja cesta okolo sveta za osemdesiat dní.

Vždy ma sprevádzal fotoaparát, kamera či skicár. Mal som niekoľko fotografických výstav – spomeniem napríklad výstavu Spoveď, ktorá sa konala v roku 1990 v bratislavskej galérii Fokus. Za posledné štyri roky som mal sedem autorských výstav svojich obrazov.“

„Kresliť a maľovať som začal už v útlom veku. Navštevoval som víkendový ateliér Júliusa Kollera. Vzhľadom na náročnosť mojej práce však dlhé roky nebol čas ani priestor na systematickú tvorbu.
To sa však zmenilo. Pred ôsmimi rokmi sme sa spolu s mojou priateľkou Tinkou presťahovali do domčeka na samote v divokej prírode Muránskej planiny. Práve tu sa mi otvoril môj farebný svet, ktorý som v sebe nosil celé roky.
Pastieri, drevorubači, jednoduchí a autentickí ľudia z hôr – to je dnes môj svet a moja inšpirácia.
Svoju tvorbu som pôvodne vnímal ako insitnú, no postupne sa čoraz viac odpútavam od reality a maľujem svoje sny a túžby. Hoci vychádzam z reálnej krajiny a ľudí, zaznamenávam predovšetkým to, čo rezonuje v mojom vnútri.
Krajiny a ľudia v nich sú odrazom mojej duše… takto to vidím ja. Možno ani nechcem vidieť, čo sa v skutočnosti deje s naším svetom a ľuďmi v ňom.
A verím, že v každom obraze zostane kúsok zo mňa.“

Kurátorkou výstavy je Viera Žáková z galérie Atelier Hlavina, ktorá sa k dielu Rastislava Ekkerta vyjadrila:

„Tvorbu Rastislava Ekkerta sledujem už niekoľko rokov. Obdivujem jeho hlbokú lásku ku kraju, do ktorého sa presťahoval. Zo dňa na deň zásadne zmenil svoj život.
Z hektického mesta plného komfortu, z ciest po zahraničí, z vysokých hôr aj tropickej divočiny, z prostredia televíznej obrazovky – sa presunul na Muránsku planinu, do Tisovca.
Tento kraj nie je jednoduchý pre bežný život. Nedostane sa sem kuriér, nie vždy funguje telefónny signál. Drevo na zimu si treba pripraviť vlastnými silami. Treba byť pripravený na to, že sa dlhý čas nedostanete do civilizácie. Byť sebestačný. Naučiť sa prijímať tvrdosť života v tejto časti našej krajiny.
Splynúť s týmto prostredím.
A milovať tento život – milovať ho tak, že ho skutočne žijete. A potom mu vzdať vďaku obrazom, v ktorom sa zrkadlí obdiv k ľuďom, ktorí tu žijú od narodenia, po celé generácie.
Bačovia s ovečkami, chovatelia koní, jednoduchí gazdovia.“

Obdiv k divokej prírode

Na obrazoch, najmä z rokov 2018 a 2019, takmer vždy nájdete strom. Nie však ideálny, košatý a dokonale zelený strom s hladkým kmeňom a bohatou korunou.

Je to strom skrútený, nízky, s vráskavým kmeňom, naklonený pod vplyvom neustáleho vetra a silných búrok. Nad ním len niekoľko vetiev, často bez listov či kvetov.

A práve takýto strom výstižne charakterizuje náročný život na Muránskej planine.

Rovnako ako stromy, ani ľudia sa tu nevzdávajú. Majú pevné korene a napriek nepriazni počasia žijú, bojujú a vždy si dokážu poradiť.

Na každom obraze nájdete aj psíka – verného spoločníka. Pre mňa je symbolom zdieľanej radosti, ktorá pomáha nielen žiť, ale aj prežiť.

A že život na planine nie je len o námahe a strastiach, ale aj o snoch a túžbach, ukazujú najnovšie diela.

Bača sa vznáša v balóne alebo na krídlach inšpirovaných Leonardom da Vincim. Muži si pri rúbaní dreva predstavujú, aké by to bolo kráčať po lane ako akrobatka s dáždnikom—len namiesto neho držia v rukách sekeru a smejú sa sami sebe aj navzájom.

Dôležité je smiať sa.

A potom sa opäť vrátiť k práci.

Výstava obrazov Rastislava Ekkerta je hlbokou poctou Muránskej planine a ľuďom, ktorí na nej žijú.

Je to pocta namaľovaná s pokorou, úctou a vďačnosťou za to, že ho tento kraj prijal.

Výstave prajem, napriek náročným a nevyspytateľným časom, veľa úspechov a množstvo vnímavých návštevníkov.