Umelec
Habšudová Stanislava
Narodená 1979
Stanislava Habšudová sa narodila 19.2.1979 v Ilave a o sebe hovorí:
„Už ako päťročná som začala navštevovať ešte vtedy, Základnú ľudovú umeleckú školu v Dubnici nad Váhom, kde bol mojim prvým pedagógom pán učiteľ Jaroslav Svetlík. Po skončení základnej školy som študovala na Sklárskej škole úžitkového výtvarníctva v Lednických Rovniach. Odbor maľovanie a leptanie skla. Tu som sa naučila zaujímavé veci ohľadné skla, nanášanie farieb na sklo a rôznych technologických postupov. Sklo ma fascinovalo, postupne som začala vyrábať objekty z líhaneho skla. Po maturite som nastúpila na štúdium na univerzite Konštantína filozofa v Nitre na Pedagogickej fakulte odbor Výtvarná výchova. A tam som od primárnych objektov z líhaného skla a maľby na sklo prešla postupne k maliarskym kompozíciám, inšpirovaným prírodou. Pozorovanú krajinu, jej štruktúry okom neviditeľné, tvary a obrazce, som začala maľovať v abstraktnej podobe, videné akoby z vtáčej perspektívy – pomáhala som si leteckými pohľadmi na krajinu. Pre intenzívnejšie zachytenie týchto inšpirácií som využívala techniky škriabania, vymývania, vrstvenia, prekrývania farieb a plôch.
Zamestnala som sa na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici ako pedagóg odborných predmetov, ale tvoriť som neprestala. Práve naopak, v kreatívnom prostredí školy prešla moja tvorba mnohými zmenami. Vzhľadom k tomu, že som učila na odbore zlatníctvo a strieborníctvo, začala som si všímať práce študentov, pretože som mala možnosť pozorovať ako z obyčajného “plechu“ vzniká mosadzný, medený alebo zaujímavý strieborný šperk doplnený polodrahokamom alebo aj iným materiálom. Tento moment ma priviedol k novej inšpirácii. Zmenila som techniku maľby a farebnosť, ktorá sa oproti predchádzajúcim obrazom výrazne rozjasnila.
Námetom boli najčastejšie študentské práce – šperky, ktoré som fotila a nachádzala v nich zaujímavé odrazy. Pretransformovaním do rôznych farebných plôch začali vznikať kompozície podčiarknuté horizontálnymi a vertikálnymi líniami.
Mojou veľkou vášňou sa však stali aj umelecké kováčstvo a zámočníctvo. Do tajov tohto umeleckého remesla ma zasvätil môj kolega Benedikt Jurčo a za jeho pomoci som si vyskúšala ako sa správa materiál nahrievaný vo vyhni a plasticky kovaný. Momentálne mi radosť robia dve misy z medi a mosadze, ktoré som v tom období vytvorila. Verím, že sa k tejto nádhernej práci ešte budem môcť v budúcnosti vrátiť.“