Miča Ľubomír

Maliarske zaujatia Ľubomíra Miču sú od počiatku programovo nasmerované do teritória špecificky citovanej štrukturálnej abstrakcie. V domácom prostredí viac-menej ojedinele tvorivo akceptovaný richterovský princíp budovania obrazovej plochy autora ani s vyše dvadsaťročným odstupom nevyčerpáva, skôr naopak, iniciuje jeho ďalšie inovatívne vizuálne a technické sondy. Olej a jeho klasickú maliarsku reč modifikuje do osobitých formálnych i technologických väzieb, kde kľúčovú rolu zohráva spontánny prednes na pomedzí gestickej maľby. Mimoriadne postavenie v tomto smere majú vibrujúce optické vzťahy široko dimenzovaných farieb a ich akčná projekcia na plátno. Je realizovaná na báze mnohonásobného aditívneho vrstvenia spektrálnych farebných hmôt do finálnej, reliéfne štruktúrovanej obrazovej plochy v súzvuku viacerých článkov – intuície aj logickej úvahy i koncentrovanej technickej improvizácie. Vlastnú masu hutnej pasty opakovane  nanáša, prudko rozotiera po obrazovej ploche cestou autentickej techniky s využitím originálnych stierok a rôznoformátových, predovšetkým pomerne rozmerných špachtlí. V poslednom období integruje do maľby v detaile aj konvenčnú štetcovú kultúru na platforme jej tónových hodnôt; najnovšie si overuje metódu maliarskeho sgrafita, ktorá ešte stupňuje reliéfnosť obrazu.

Božena Juríčková