Kolektívna výstava výtvarného umenia
Atelier Hlavina predstavuje vybraných autorov zo svojej online galérie, výstava sa koná v Sklenenom pavilóne parku Kaštieľa v Čereňanoch v dňoch 27.4. až 20.5.2018, denne okrem nedele v čase od 13:00 do 18:00 hodiny.
TRI ● TRAJA je kolektívna výstava, ktorá predstaví tvorbu troch výtvarníčok a troch výtvarníkov, ktorí sú súčasťou online galérie www.atelierhlavina.sk . Výstava bude otvorená slávnostnou vernisážou 27.4.2018 o 17:00 hod. v Sklenenom pavilóne parku Kaštieľa v Čereňanoch a potrvá do 20.5.2018.
Aj tentokrát bude mať naša výstava filantropický rozmer – v rámci vernisáže sa uskutoční dobrovoľná finančná zbierka v prospech neziskovej organizácie PLAMIENOK – detský mobilný hospic (www.plamienok.sk ).Zbierka potrvá počas trvania celej výstavy.
Verím, že si nájdete čas, ktorý môžete stráviť pri zaujímavých dielach Ivett Axamitovej, Danuše Markovovej, Mileny Ďuricovej, Richarda Gregu, Petra Pauka a Ivana Patúca, v príjemnom prostredí reštaurácie a parku Kaštieľa v Čereňanoch a súčasne svojou návštevou podporíte myšlienku pomoci neziskovej organizácii PLAMIENOK.
Výstava TRI ● TRAJA predstaví:
Ivett Axamitová *1967
Výrazná predstaviteľka keramickej tvorby na Slovensku. Základy remesla získala na keramickej škole v Modre. Neskôr pokračovala v štúdiu na Strednej umelecko-priemyselnej škole v odbore keramika a súkromne absolvovala štúdium u Doc. akad. mal. Ivana Vychlopena. Profesionálne tvorí od roku 1990. Postupne sa stala významnou predstaviteľkou sakrálnej tvorby, ktorá je spojená s témou pravdy, dobra a krásy. O jej húževnatosti a pracovitosti svedčí vyše 50 samostatných výstav. Jej diela sú zastúpené v súkromných zbierkach po celom svete. Jej dielo Posledná večera sa nachádza aj v zbierkach Vatikánu, bolo darom pre pápeža Jána Pavla II. V roku 2013 získala ocenenie Slovenka roka v kategórii umenie. V roku 2017 získala cenu Fra Angelica za osobný prínos do kresťanských hodnôt vo výtvarnom umení na Slovensku.
Milena Ďuricová *1961
Do aktívneho výtvarného života vstúpila v roku 2001 a doteraz svoje diela prezentovala na mnohých autorských výstavách na Slovensku a v roku 2007 reprezentovala Slovensko na kolektívnej výstave v belgickom De Panne. Vyštudovala odbor slovenský jazyk – výtvarná výchova a postgraduálne absolvovala odbor Teória vyučovania výtvarnej výchovy. Pracovala ako pedagóg, ale po istom čase opustila vyučovanie a stala sa umelkyňou v slobodnom povolaní. Nosnou témou jej tvorby je ženský svet v rôznych podobách, situáciách a náladách, doplnený inšpiráciami zo sveta flóry a fauny. Poetika jej obrazov je výsledkom hľadania nových tém, techník a postupov. Reč jej obrazov je na jednej strane subjektívna, pokojná a na strane druhej dynamická a plná života. Jej diela neprovokujú, ale naopak dýcha z nich harmónia a pokoj.
Danuše Markovová *1964
Od roku 2005 je členkou Únie výtvarných umelcov Českej republiky. Pôvodne vyštudovala v odbore Výtvarná výchova – Český jazyk. Vo svojej kariére výtvarníčky sa pravidelne zúčastňuje kolektívnych výstav v Českej republike, Slovenskej republike a v Poľsku. V Českej republike sa prezentovala niekoľkými autorskými výstavami. Zrealizovala množstvo nástenných malieb pre deti v rôznych verejných priestoroch. Tvorbou pre deti sa prezentovala, keď jej vydavateľstvo Albatros vydalo autorskú rozprávkovú knižku s názvom Psíkov. V súčasnosti sa venuje hlavne maľbe na plátno a obrazy koncipuje do ucelených cyklov, napríklad: Pražský kaleidoskop, Měsíční rytmy, Ztratil se pes, etc. Jej diela vo výsledku pôsobia veľmi čisto a pravdivo, sú hlbokou transpozíciou večného kolobehu života ako neoddeliteľnej súčasti kolobehu prírody.
Richard GREGA *1961
Žije vo Vysokých Tatrách a venuje sa maľbe a fotografii. Jeho umelecká cesta začala dávno predtým, ako sa narodil. Na začiatku bol pradedo, ktorý bol hájnikom v lesoch Thurzovcov. Miloval prírodu a zvieratá, tak nosil deťom z lesa okrem iného aj krásne kresby. Jeho pravnuk Richard Grega študoval geológiu a banské meračstvo. Ale ako sa ukázalo, jeho cesta viedla nakoniec tiež k umeniu. A tak sa od roku 1995 venuje reštaurovaniu kameňa. Podieľal sa na významných prácach pri reštaurovaní bratislavskej Starej Radnice, Apponyiho paláca i Bratislavského hradu a Reduty, v Košiciach na reštaurovaní Dómu sv. Alžbety a Malej scény, zámku v Lednici na Morave, ako aj zámkov Cambeyrac a Le Garriguet vo Francúzsku. Jeho maliarsku tvorbu ovplyvnili predovšetkým výtvarní umelci Endre Szász, Juraj Dolán a Albín Brunovský.
Ivan Patúc *1968
Svoj talent začal rozvíjať na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, odbor keramika. Neskôr absolvoval v odbore Sochárstvo v ateliéri prof. J. Jankoviča na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V jeho súčasnej tvorbe sa snúbi priemyselne valcovaný kovový plech s tradíciou a kreatívnym počinom umelca, ktorý náhodou prišiel na techniku zapletania hliníkových pások. Autor doteraz vedie autentický dialóg s kovom, v rámci ktorého odkrýva tajomstvá tohto materiálu. Ide o dialóg s kovom a klampiarskymi technikami, ktorý nadviazal v rodinnej klampiarskej dielni. Vo svojej kariére podstatným spôsobom prispel k emancipácii kovu ako sochárskeho materiálu a kreatívnym spôsobom zhodnotil jeho špecifické vlastnosti, keď objavil rôzne alternatívy jeho spracovania, vystavania objemu a možnosti konštrukcie.
Peter Pauko *1982
Vyštudoval Výtvarnú tvorbu u Karola Barona a Roberta Bielika. Aktuálne sa predstavuje tvorbou, ktorú sám označuje ako: „Taká pekná, súčasná krajinomaľba“. Názov cyklu, trochu ironicky, vychádza zo zvolania “väčšinového” diváka: “Také pekné!”, “Aké milé!”, prípadne “Aká pekná krajinka!”. Tieto zvolania stáli na začiatku tohto cyklu. Boli takou malou rozbuškou, možno iskrou. Zápalnou šnúrou mu bola výzva výtvarne spracovať tému, ktorá je v dejinách výtvarnej kultúry už stáročia. Téma krajiny je pokračovaním jeho poslednej samostatnej výstavy kde začal s pracovať na prvých krajinomaľbách a začal vo svojich obrazoch riešiť krajinu. Téma ho zaujala skôr s dôrazom na polohu maľby samotnej. Dôležitý je pre neho spôsob zobrazenia, použitie výtvarnej skratky, využitie štylizácie, samotná téma je len doplnkom.
PLAMIENOK
Nezisková organizácia Plamienok sa venuje starostlivosti o deti s nevyliečiteľnými chorobami. Ich primárna činnosť sa dá označiť ako mobilný hospic. Pracuje tam tím odborníkov, ktorý ponúka nevyliečiteľne chorým deťom možnosť prežiť život doma, v kruhu svojich najbližších. Lekár, zdravotná sestra, psychológ a sociálni pracovníci z Plamienku navštevujú deti priamo doma a poskytujú im paliatívnu liečbu a starostlivosť v ich domácom prostredí. Zamestnanci hospicu sú odborníci, ktorí sa špecializujú na liečbu telesných ťažkostí smrteľne chorých detí v domácom prostredí a majú s ňou skúsenosti. S rodičmi podrobne hovoria o všetkých ťažkostiach, ktoré môžu nastať, aby boli pripravení na každú situáciu a vedeli svojmu dieťaťu pomôcť okamžite, kým na zavolanie prídu na návštevu.
Pracovníci detského mobilného hospicu Plamienok sprevádzajú dieťa, jeho rodičov a súrodencov po jednej z najťažších ciest na akej sa môžu ocitnúť. A pre tých, ktorí pracujú pre Plamienok sprevádzať znamená spoločne zdieľať bolesť i radosť v živote, byť oporou, byť k dispozícii a spoločne hľadať to, čo prináša radosť a nádej. Sprevádzať znamená dávať aj dostávať.
Samotní pracovníci Plamienku o svojej práci hovoria: „Aby sa človek s utrpením vyrovnal, musí ho prežiť, prijať a nájsť jeho zmysel. Toto hľadanie je ťažké, bolestné, často zdĺhavé a plné hnevu, smútku a neistoty. Sme pripravení kráčať s rodinami tak dlho, ako to budú chcieť a hľadať spolu odpovede na otázky, ktoré im prinesú úľavu.“