Od mája 2018 u nás v onlinegalérii
Zdá sa to neuveriteľné, ale je to tak. V online galérii Atelier Hlavina predstavujeme už od začiatku mája niekoľko diel od Claude Moneta a Vincenta van Gogha. A netreba sa báť nebudú to žiadne falzifikáty, ani repliky. Vystavujeme a prezentujeme priznané maliarske kópie ich diel a to vďaka úzkej spolupráci s akademickou maliarkou Máriou Bidelnicovou, poprednou slovenskou reštaurátorkou a maliarkou. Jej maliarske kópie vyzerajú dokonale majstrovsky vďaka jej nesmiernemu talentu, pracovitosti a v neposlednom rada aj vďaka tomu, že sa kopírovaniu majstrov učila aj, okrem iného, na mieste na to ako stvorenom – na Rímskej akadémii krásnych umení. Dnes tento predmet učí študentov na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.
Maľovanie priznaných maliarskych kópií
Umelecká tvorba a výtvarné myslenie sa formovalo u Mariky Bidelnicovej aj vďaka vplyvu jej pedagóga, nestora slovenského výtvarného umenia Rudolfa Filu, ktorý na Strednej škole umeleckého priemyslu zadal svojím študentom vytvoriť kópiu ľubovoľného diela. Marike Bidelnicovej sa tvorenie kópii významných umelcov stalo osudovým. Popri systematickom reštaurovaní diel európskych majstrov maľovala aj priznané maliarske kópie obrazov starých majstrov gotiky či renesancie, ale hlavne z obdobia impresionizmu a post-impresionizmu. S veľkým úspechom vytvára priznané kópie Vincenta van Gogha, Paula Gauguina, Pabla Picassa, Amadea Modiglianiho , Clauda Moneta a iných významných tvorcov.
Cesta k umeniu
Cesta Márie Bidelnicovej k výtvarnému umeniu bola priama. V rokoch 1969 – 1973 študovala na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave u prof. Rudolfa Filu. V rokoch 1973 – 1977 pracovala ako asistentka na Oddelení grafiky a kresby v Slovenskej národnej galérií v Bratislave. V rokoch 1977 – 1983 začala študovať na Katedre reštaurovania na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V roku 1982 absolvovala štúdium na Instítuto Centrale del Restauro v Ríme u profesorov G. Serangeli a S.Lancioniho. Pôsobila (1983 – 1990) na Katedre reštaurovania na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde končila doktorandskou prácou z oblasti výtvarného umenia a nadobudla titul Art. D. Pracovala (1993 – 2006) ako reštaurátorka v reštaurátorských ateliéroch Slovenskej národnej galérie, kde reštaurovala množstvo diel z oblasti starého a súčasného umenia.
Vincent van Gogh sa narodil 30. marca 1853 v Groot Zundert, v časti severného Brabantska v Holandsku, ako prvý z piatich detí kalvínskeho pastora, Theodora van Gogha. Najsilnejší vzťah ho však pútal k o štyri roky mladšiemu bratovi, taktiež Theodorovi, prezývaného Theo. Prvé Vincentovo zamestnanie sa viaže so slávnou Goupilovou galériou-antikvariátom v Haagu, kde začal pracovať ako sedemnásťročný a kde sa mu darilo. V rámci svojej práce bol vysielaný do pobočiek tejto galérie v Londýne či Paríži, pracoval však aj v Bruseli. Už v tom čase hovoril plynule francúzskym i anglickým jazykom. V roku 1876 však prácu v galérii opustil, pretože sa rozhodol pokračovať v otcových šľapajach. Kvôli ambícii stať sa pastorom preto nastúpil na štúdium teológie, ktoré však po dvoch rokoch prerušil. Usadil sa v Belgicku, v uhoľnej panve Borinage medzi chudobnými baníkmi, ktorých deti sa snažil priúčať katechizmu, ale i písaniu a čítaniu. Staral sa o chorých a vo voľnom čase kreslil, čoho výsledkom boli jeho prvé kresby poväčšine s námetom prírody. V roku 1879 sa však dozvedel, že protestantská obec, kde bol kazateľom, s ním neplánuje predĺžiť zmluvu. Odišiel preto do Etten za rodičmi, brat Theo mu však poskytol peniaze, na základe čoho sa vrátil opäť do Borinage. Tam stále viac kreslil a maľoval, predovšetkým kópie obrazov francúzskeho maliara Jeana-François Milleta, ktoré veľmi obdivoval. V máji nasledujúceho roku sa však opäť vrátil k rodičom. Brat Theo mu poskytol predovšetkým psychickú oporu: spolu s bratrancom Antonom Mauvom, uznávaným žánrovým maliarom, ho nabádali k ďalšiemu maľovaniu. Van Gogh údajne trpel psychickou poruchou a preto je známy najmä tým, že si sám urezal kus ľavého ucha. Podľa inej teórie mu kus ucha usekol šabľou pri hádke maliar Paul Gauguin (jeho veľký vzor) a len pred políciou tvrdili, že si ho odrezal sám.
zdroj: wikipedia.org
Narodil sa v Paríži ako druhé dieťa Claude Adolpha a Louise-Justine Monetovcov. Keď mal päť rokov, jeho rodina sa presťahovala do mestečka Le Havre, ktoré sa nachádza v severnom Francúzsku v Normandii. Tam sa stal známym najmä vďaka svojim karikatúram kreslených uhlíkom. Neskôr sa zoznámil s maliarom Eugènom Boudinom, ktorý odhalil Monetov maliarsky talent a stal sa jeho učiteľom. V roku 1859 odišiel na radu svojho učiteľa študovať maliarstvo do Paríža. Cítil sa však spútaný pravidlami tej doby a odmietol dlhodobo zaužívané princípy v maľovaní. Práve z toho dôvodu radšej vstúpil na nezávislú Academie Suisse, kde spoznal ďalších maliarov Pissarra a Cézanna. V rokoch 1860 – 1862 absolvoval povinnú vojenskú službu v Alžírsku. Bol ovplyvnený tamojším prostredím a farebnosťou krajiny, a to sa pre neho stalo v nasledujúcich rokoch inšpiráciou. V roku 1862 sa kvôli chorobe vrátil predčasne domov, ale pod podmienkou, že dokončí svoje štúdium na univerzite. Vstúpil preto do súkromného ateliéru Charlesa Gleyra, kde spoznal maliarov Pierre-Augusta Renoir, Frederica Bazille, Alfreda Sisleyho. Títo spoločne zdieľali podobné myšlienky a názory na umenie, ktoré sa neskôr stali známe pod názvom impresionizmus. Počas francúzsko-pruskej vojny (1870 – 1871) Monet utiekol do Anglicka, aby sa vyhol odvodu, kde spolu s Pissarrom maľovali v londýnskych parkoch a na brehu rieky Temža. V roku 1866 sa pri maľovaní jedného obrazu zoznámil s modelkou Camille Doncieuxovou. O dva roky neskôr sa im narodil prvý syn Jean. V roku 1870 sa zosobášili a po troch rokoch manželstva odsťahovali do mestečka Argenteuil, neďaleko Paríža. Tam sa im v roku 1878 narodil druhý syn Michael. Pani Monetová zomrela v roku 1879 na tuberkulózu. Rodinná priateľka Alice Hoschedéová, ktorú opustil manžel, sa podujala vychovávať Monetove deti spolu so svojimi vlastnými. Spoločne žili v meste Poissy, ktoré však Monet nemal rád, a preto sa v roku 1883 presťahovali do Normandie, do mestečka Giverny. Tam sa natrvalo usadili a v roku 1892 zosobášili. Keďže sa mu konečne začalo dariť a jeho obrazy sa dobre predávali, kúpili tam dom a Monet si postavil vlastné štúdio. Popri cestách do Londýna, Nórska či Talianska sa začal venovať záhradkárstvu a vytvoril nádhernú záhradu s jazierkom, ktorá sa stala námetom pre mnohé jeho obrazy. Jeho druhá žena Alice zomrela v roku 1911 a syn Jean v roku 1914. Na sklonku svojho života trpel mnohými chorobami. Zlý zrak a ťažká reuma spôsobili, že bolo pre neho čoraz ťažšie maľovať. Napriek tomu sa však nevzdával a do posledných chvíľ tvoril. Zomrel na konci roku 1926 a je pochovaný na cintoríne v Giverny.
zdroj: wikipedia.org
Pojmy s ktorými som v texte pracovala:
Reprodukcia – mechanická a teda bezcenná kópia, často sa robí tlačou na papier, alebo aj plátno. Prípadne sa používa v knižných publikáciách o výtvarných dielach.
Replika – nikto nemôže nikomu vyčítať, že si vo voľnom čase maľuje repliky, napríklad obrázky v štýle Martina Benku. Horšie už je, keď sa ambiciózny a možno aj nadaný maliar snaží napodobniť Benkov podpis. Ale až vo chvíli, keď sa pokúsi obrázok predať ako dielo Martina Benku sa z neho stane falšovateľ a z nevinnej repliky falzifikát.
Falzifikát – je teda replika výtvarného diela, ktorú chce niekto vydávať, prezentovať a následne predať ako originál. To už sa dostávame k podvodu a trestnému činu.
Maliarska kópia – je autorom priznaná kópia a má svoju umeleckú ako i obchodnú hodnotu, maliarske kópie spravidla bývajú dielami profesionálnych výtvarníkov, alebo reštaurátorov a vznikajú zväčša zo študijných dôvodov, alebo na objednávku. Kopírujú sa aj s podpisom originálneho autora. Autor maliarskej kópie ju signuje na zadnej strane plátna, kde nájdete meno autora kópie ako aj odkaz na originál. Kvalita kópie sa posudzuje podľa miery zhody s originálom (iba rozmer diela má byť o niekoľko centimetrov menší). Vysoko cenené sú najmä tzv. dobové kópie (napríklad kópie významných flámskych maliarov 17. storočia, pochádzajúce z 18. storočia).