Mladí výtvarníci Daša Ďurišová a Jakub Lipták sú zohraná dvojica, majú množstvo spoločných pohľadov na svet, spoločnú domácnosť, spoločné zamestnanie a spoločne PARALELNE fungujúcu výtvarnú tvorbu.

Daša sa narodila a vyrástla v Bánovciach nad Bebravou, Jakub sa narodil v Bratislave ale detstvo prežil vo Veľkom Ďuri. No už takmer 10 rokov je ich cesta viac menej spoločná. V roku 2016 absolvovali štúdium na Akadémii umení v Banskej Bystrici, na fakulte výtvarných umení, odbor Voľné výtvarné umenie. Magisterské štúdium zakončili v ateliéri Socha a aplikované média pod vedením doc. Juraja Saparu, kde získali titul Magister Umenia (Mgr.art.). Už počas štúdia absolvovali spolu niekoľko kolektívnych výstav na Slovensku (Pisztoryho palác v Bratislave, Kunsthale Bratislava, Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici) aj v zahraničí (Zlín, Valašské Medziřičí, Academy of Fine Arts in Wroclaw, Akademija Umetnosti, Srbsko, v Poľskom Lublinci v Múzeu Edyty Stein ), a tiež s našou kurátorskou pomocou výstavu „Farby radosti“ v Čereňanoch.

Ich najnovšia a opäť spoločná výstava sa bude konať  od 4.9.2020 do 1.10.2020 v Galérii MÚR v Prešove znova s našou kurátorskou pomocou.

Daša Ďurišová sa samostatne venuje maľbe na plátne . Maľba predstavuje abstraktnejšiu polohu vnímania, s pevnou kompozíciou, hravou, sýtou farebnosťou, členením plochy, ktoré dodáva obrazu dynamiku. Maľba je redukovaná do geometrických polí, horizontálnych a vertikálnych línií.  Inšpiruje sa členitosťou a farebnosťou prírody, krajiny, podmorskými hlbinami, ako aj každodenným žitím a vnímaním nenápadných detailoch okolo nás. Farebnosť je prispôsobená atmosférickým javom v prírode, hre svetla a tieňa, ako aj náladam a pocitom autorky.

Jakub Lipták sa prevažne venuje komornej plastike. Jeho tvorba je inšpirovaná prírodou, veľakrát necháva priestor samotnej náhode. Recykluje rôzne materiály, z ktorých komponuje samotné objekty. Najnovšie vytvoril sériu keramiky z názvom Earth symbolizujúcu pôdu, zem, krehkosť našej planéty a nášho bytia.

Daša Ďurišová o spoločnej tvorbe hovorí:

„Keď nad tým rozmýšľam, cítim to takto – žijeme spolu, pracujeme spolu, tvoríme spolu, vidíme tie isté veci, scenérie ale každý to vidí a cíti inak, každý to spracuje inak. Samozrejme sa navzájom ovplyvňujeme a aj to je vidno na našej tvorbe. No máme svoje charakteristické rukopisy. Ja vnímam vo farbe a Kubo v hmote. Ja idem po emócii, Kubo po materiáli. Vychádza z toho ženský a mužský spôsob  vnímania toho istého sveta. Ale v konečnom dôsledku je to tak, že to funguje a navzájom dopĺňa. Ja pracujem plošne, v maľbe a Kubo v hmote, soche.“

Výstave želáme veľa úspechov a mnoho vnímavých návštevníkov!