V prešovskej Galérii MÚR sme pripravili výstavu malieb Rastislava Ekkerta – jedného z autorov našej online galérie Atelier Hlavina. Napriek corona nepriazni sme výstavu aj keď bez slávnostnej vernisáže otvorili a veríme, že obrázky si príde pozrieť veľa divákov.
Návštevu je lepšie si vopred telefonicky dohovoriť u majiteľov galérie – manželov Marty a Mariána Ferjových na telefónnom čísle: 0905 537 289.
Ak sa vám meno Rastislav Ekkert povedomé, či známe tak sa nemýlite. Roky ste sledovali jeho reportáže pre televíziu JOJ z rôznych kútov sveta, ale jeho životný príbeh sa stále rozvíja a to veľmi zaujímavým smerom. A on sám svoju cestu k výtvarnému umeniu popísal takto:
Narodil som sa v roku 1964, v Bratislave. Od malička bola príroda miestom, kde som sa cítil najlepšie. Najskôr to boli lesy Malých Karpát a neskôr, keď som objavil čaro horolezectva, Vysoké Tatry, kde som ako chlapec z dolniakov trávil veľa času. Neskôr to bol Kaukaz, Alpy a napokon aj Himaláje. Vďaka svojej práci reportéra som pochodil svet krížom krážom, videl som vojny, utrpenie, ale aj radosť jednoduchých ľudí, medzi ktorými sa cítim najlepšie. Vrcholom bola moja Cesta okolo sveta za osemdesiat dní. Vždy ma sprevádzal fotoaparát, kamera či skicár. Mal som niekoľko fotografických výstav, spomeniem SPOVEĎ, ktorá sa konala v roku 1990 v bratislavskej galérii Fokus. Za posledné štyri roky som mal sedem autorských výstav svojich obrazov.
Kresliť a maľovať som začal v útlom veku. Navštevoval som víkendový ateliér Júliusa Kollera. Vzhľadom na náročnosť mojej práce, dlhé roky na systematickú tvorbu nebol čas ani pokoj.
To sa však zmenilo. Pred ôsmimi rokmi sme sa spolu so svojou priateľkou Tinkou presťahovali do domčeka na samote v divočine Muránskej planiny a tu sa mi otvoril môj farebný svet, ktorý som dlhé roky nosil vo svojom srdci.
Pastieri, drevorubači, jednoduchí a skutoční ľudia z hôr, to je teraz môj svet a moja inšpirácia. Svoju tvorbu som pôvodne charakterizoval ako insitnú, postupom času sa čoraz viac odpútavam od reality a maľujem svoje sny a túžby aj keď vychádza z reálnej krajiny a ľudí v nej, ja zaznamenávam to čo rezonuje v mojom vnútri. Krajiny a ľudia v nich sú odrazom mojej duše…takto to vidím ja…možno nechcem vidieť to čo sa v skutočnosti s našim svetom a ľuďmi v ňom deje…a verím, že v každom obraze kúsok zo mňa zostane…
Kurátorkou výstavy je Viera Žáková z galérie Atelier Hlavina, ktorá sa k dielu Rastislava Ekkerta vyjadrila:
Tvorbu Rastislava Ekkerta sledujem už niekoľko rokov. Obdivujem jeho nesmiernu lásku ku kraju do ktorého sa presťahoval. Fakticky zo dňa na deň zmenil od základu svoj život. Z hektického a vymoženosťami rozmaznaného mesta. Z ciest po zahraničí, po vysokých horách a tropickej divočine. Z obrazovky sledovanej televízie. Na Muránsku Planinu. Do Tisovca. Tento kraj je nesmierne ťažký pre bežný život. Žiaden kuriér tam nedorazí. Niekedy ani telefónny signál. Drevo na zimu si treba nachystať. Je treba byť pripravený nedostať sa do civilizácie dlhý čas. Byť vo všetkom sebestačný. Spoznávať a akceptovať tvrdosť života v tejto časti našej krajiny. Splynúť… A milovať ten život, milovať ho tak, že ho autenticky žijete a potom mu vzdáte vďaku namaľovaním obrazu v ktorom sa zrkadlí obdiv k ľuďom, ktorí tam žijú od narodenia, celé generácie. Bačovia s ovečkami, chovatelia koní, jednoduchí gazdovia.
Obdiv k divokej prírode. Na obrazoch, hlavne z rokov 2018 a 2019, vždy nájdete strom. Ale nie je to krásny strom, košatý, zelený, s hladkým a vysokým kmeňom, ktorého koruna sa rozpína do šírky aj do výšky, zelený, husto olistený a zakvitnutý. Nie, je to strom skrútený, nízky, vráskavý kmeň nachýlený od neustáleho krutého vetra a silných búrok. Nad kmeňom zopár vetví a málokedy lístok, alebo kvet. A práve takýto strom charakterizuje lepšie než čokoľvek iné ťažký život na Muránskej planine. Ale tak ako stromy, ani ľudia to nevzdávajú, majú pevné korene a napriek búrkam žijú, bojujú s nepriazňou a vždy sa o seba postarajú. Ale na každom obraze nájdete aj psíka, kamaráta a spoločníka. Pre mňa je to symbol zdieľanej radosti ktorá pomáha žiť a prežiť. A to, že život na planine nie je len o bolesti a strastiach ale aj o snívaní a prianiach, nám hovoria obrazy najnovšie. Keď sa bača vznáša v balóne, alebo na leonardovských krídlach. Keď si chlapi pri rúbaní dreva predstavujú, ako by to bolo kráčať po lane ako akrobatka s dáždnikom, len oni majú namiesto nežného dáždnika svoju sekeru a smejú sa sami sebe navzájom. Dôležité! Smiať sa. A potom znova do roboty!
Výstava obrazov Rastislava Ekkerta je ohromnou poctou Muránskej planine a ľuďom na nej žijúcich. Poctou namaľovanou s pokorou, úctou a vďakou, že ho Planina prijala.
Výstave želám, napriek ťažkým a nevyspytateľným časom, veľa úspechov a mnoho vnímavých návštevníkov!