Sme veľmi radi, že vás môžeme pozvať na výstavu Svetlá a tiene, ktorá potrvá od 27. 5. 2017 do 22.6.2017 a bude inštalovaná v Sklenenom pavilóne parku Kaštieľa Čereňany. Pôjde o prezentáciu výtvarnej tvorby významného slovenského umelca a cestovateľa pána Daniela Bidelnicu z Bratislavy. Slovo cestovateľ sa mi do tohto textu nedostalo náhodou. Cestovateľom je totiž nielen pán Bidelnica, ale aj jeho diela. Veď ako inak pristúpiť k informácii, že na prelome rokov vystavoval v Addis Abebe, vo februári mal veľkú výstavu v Bratislave a než sa dostal do Čerenian, a to je ešte len máj, bol on aj jeho obrazy na veľkej prezentácii v Južnej Kórei.
Súčasťou vernisáže výstavy Svetlá a tiene bude koncert speváčky a hudobníčky Adrieny Bartošovej s gitaristom Pavlom Berezom.
Možno ste si niektorí všimli, že na pozvánke na vernisáž sa medzi logami nachádza aj logo n.o.Plamienok. A verím, že nikto z Vás si nemyslí, že by sa Plamienok podieľal sponzorsky alebo akokoľvek inak na príprave výstavy. A napriek tomu to nie je chyba. Pretože Plamienok je partnerom Atelieru Hlavina, čomu sa úprimne teším a ďakujem im za to, že sa môžem takto, veľmi sprostredkovane, podieľať na ich nesmierne dôležitej ale aj nesmierne ťažkej práci ku ktorej oni dokážu pristupovať s neuveriteľnou úctou a pokorou k životu a všetkému čo život prináša. A teda som rada, že aj tentokrát bude mať naše stretnutie filantropický rozmer, pretože v rámci vernisáže sa uskutoční aj dobrovoľná finančná zbierka v prospech neziskovej organizácie Plamienok. Budem veľmi rada, ak si nájdete čas a stretneme sa pri zaujímavých dielach pána Daniela Bidelnicu, príjemnej hudbe a súčasne svojou účasťou podporíte myšlienku pomoci v krásnom prostredí parku Kaštieľa v Čereňanoch.
Daniel Bidelnica
Akademický maliar Daniel Bidelnica sa narodil 16. februára 1957 v Nitre. Základné výtvarné skúsenosti nadobudol v Ľudovej škole umenia. V roku 1975 ukončil u prof. Rudolfa Filu Strednú umeleckopriemyselnú školu v Bratislave, na oddelení aranžérstvo – výstavníctvo. Po maturite sa vrátil do Nitry na ĽŠU, kde pôsobil ako pedagóg. V roku 1977 začal študovať na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, na Oddelení monumentálnej maľby pod vedením doc. Ivana Vychlopena. Promoval v roku 1983 v ateliéri doc. Eugénie Lehotskej. Žije a tvorí ako umelec v slobodnom povolaní v Bratislave. Až do roku 2017, kedy sa dožíva významného životného jubilea, pracoval v historickom ateliéri prvej súkromnej školy Gustáva Malého, kde pred ním tvorili aj Koloman Sokol, Cyprián Majerník, Ladislav Guderna, Marián Čunderlík a mnohí iní. V súčasnosti si dokončuje svoj nový ateliér na mieste rímskej vojenskej osady Gerulata Rusovciach neďaleko Bratislavy.
Jednotlivé vývojové etapy tohto umelca sú ovplyvňované zahraničnými cestami, kde na záver svojich pobytov usporadúva autorské výstavy. Za prelomové možno okrem štátov Európy považovať najmä Kanadu, Mexiko, Brazíliu, Indiu, Kubu a Egypt, alebo najnovšie Etiópia a Južná Kórea. Tieto pobyty do jeho diela postupne vnášali a vnášajú zásadné pochopenie odkazu starobylých kultúr, ktorým vzniká odvážny a charakteristický kolorit jeho maľby, či grafiky.
Daniel Bidelnica je zakladateľom maliarskeho sympózia v kaštieli v Mojmírovciach. Zároveň sa podieľal na založení Spoločnosti voľných výtvarných umelcov. Okrem maľby sa trvale venuje voľnej grafike, art protisu, plastike, novým formám dizajnu a body paintingu. Usporiadal viac ako dve stovky výstav a jeho veľkolepá monografia vyšla v roku 2007 v Danubiane v rámci Collection of Slovak Art.
DANIEL BIDELNICA O SEBE
O TOM AKO TO ZAČALO: „Ak by som sa mal začať zamýšľať nad začiatkami môjho výtvarného snaženia, asi by som začal Ľudovou školou umenia v Nitre, odkiaľ pochádzam. Tam som sa stotožnil s myšlienkou, že toto je to, čo by som chcel robiť. Potom som prišiel do Bratislavy na Strednú umeleckú priemyselnú školu inak povedané Šupku, kde som začal pod vedením akademického maliara profesora Fillu. Ako učiteľ nás viedol viedol k cieľavedomému štúdiu, čiže nebolo to len o akomsi pocitovom zameraní. Nasmeroval nás k všestrannosti, odporúčal nám zaujímať sa i o iné druhy umenia, najmä o hudbu a literatúru. Potom som sa dostal na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, na oddelenie monumentálneho maliarstva. Vyštudoval som pod vedením profesorky Eugénie Lehotskej a docenta Ivana Vychlopena. Pripravoval ma i profesor Ján Matejko, ktorý bol absolútne oddaný svojej profesii. Popri ňom sme si ako študenti osvojili rôzne techniky, ako napríklad fresky, mozaiky, štukolustra (lesklý štuk). Dnes už možno trochu zabudnuté techniky. Ten človek nám dal veľmi veľa. On už síce mal svoj vyhranený štýl, ale nevnucoval ho do radov svojich žiakov. On nás iba usmerňoval v našich intenciách, záľubách. Viete, veľkosť pedagóga v tomto človeku spočívala v tom, že sa nesnažil, aby sme sa stali akýmisi jeho epigónmi…. Ja som mal ešte po škole možnosť realizovať sa vo sfére figurálnej maľby, kde som získal štipendium, a to v období, keď som už opúšťal svet štúdií .Dostal som sa do priestoru symboliky a abstrakcie. I keď si myslím, že figúra sa u mňa znovu objavila, ale už nie v takej podobe, ako za študijných čias.“
O VZOROCH A INŠPIRÁCII: „Myslím si, že väčšina začínajúcich výtvarníkov má svoj vzor. Mojou inšpiráciou bol pre mňa veľký Pablo Picasso. Jeho mnohotvárnosť vo videní, kubistickom, syntetickom, figurálnom alebo klasicistickom, som obdivoval a obdivujem dodnes. Do obeda namaľoval realistickú figúru, po obede vhupol do kubistickej nálady, vždy to bolo niečím prínosné, vždy to bol ten veľký Picasso. Podobne ako Beatles v hudbe. Hoci sa nikdy vo svojej hudbe neopakovali, všetci vedeli, že sú to oni. A inšpirácia? Pozorovanie dejín. Mňa vždy zaujímali slohy, štýly, smery, a to najmä antika, antické Grécko, antický Rím, neskôr úžasná renesancia, hlavne tá talianska. Zaujala ma i secesia. No v 20. storočí ma viac ako štýly oslovili konkrétne osobnosti výtvarného umenia. Ako príklad by som uviedol Antonia Gaudího, ktorý bol vo svojej podobe jedinečný, vždy originálny. Umenie sa nedá odmerať ani odvážiť, akurát sa dá povedať, že je niečím zaujímavé. Hoci mám stále pocit, že som maliar, moje zámery často presahujú tento post. Dávam priestor aj iným výtvarným prejavom. Dotýkam sa architektúry, no najmä grafiky, úžitkového umenia či textilu. Rád chodím na výstavy aj iných výtvarných umelcov. Voči autorskej strnulosti je to správna cesta. Mňa rôznorodosť názorov a pohľadov na vec obohacuje a inšpiruje. Nezatváram sa do seba, netvrdím, že len to, čo ja robím je správne, rešpektovať iný názor si dávam za prirodzené aj v civilnom živote. Myslím si, že len týmto postupom sa dá fungovať vo sfére umenia i medziľudských vzťahov.“
O UMELECKOM ZÁZEMÍ: „Ani mama, ani otec, sa umeniu nevenovali. Ale zato moja manželka Mária je reštaurátorka, maliarka, venuje aj fotografii. Spoznali sme sa v prvý deň na vysokej škole. Už po prvom roku štúdia sme sa vybrali do Paríža, kde sme sa vtedy v novom Centre Pompidou rozhodovali, ktorým smerom sa vybrať. No to, že to potiahneme spolu tak dlho, to nás vtedy ani nenapadlo.“
POVEDALI O DANIELOVI BIDELNICOVI:
„Zapôsobila na mňa kvalita a pozitívna energia jeho diel a kúpil som niekoľko jeho obrazov. Dodnes sa nich teším doma i v mojej kancelárii. Založenie Danubiana Meulensteen Art Museum ma priviedlo k intenzívnemu záujmu o slovenské umenie a výtvarníkov. Tak som sa spoznal s Danielom a jeho skvelou manželkou Máriou – obaja sú veľmi zaujímaví a nadaní ľudia. Daniel Bidelnica je príjemný extrovert, ktorý vždy chodí na výstavy iných výtvarníkov so skutočným záujmom o ich dielo. Zároveň je veľkým cestovateľom , skutočným svetoobčanom. Spoznávanie rôznych kútov sveta ho inšpiruje a už dávno orientuje jeho postoj k modernému umeniu. Je pre mňa obdivuhodné, ako využil a zúročil svoje poznatky a zážitky z ciest, aby rozšíril svoje majstrovstvo bez toho aby sa vzdal svojho osobného štýlu. Návšteva holandskej kráľovnej v roku 2007 bola vhodnou príležitosťou na obnovu jednej z nástenných malieb na jednom z múrov múzea Danubiana. Daniel Bidelnica túto úlohu prijal s veľkým nadšením. A za jeho krásne dielo Svetlá na vode, s rozmermi 4 x 12 m, mu následne pri svojej návšteve zložila kompliment aj Jej Výsosť holandská kráľovná Beatrix.“
Gerhard H. Meulensteen, zakladateľ Art Museum Danubiana
„Dnešná rozporuplná doba nás často stavia pred zložité problémy, pričom pokračuje infantilizácia a násilná uniformita hodnôt. V čase, keď vládne dobrozlo, pravdalož, keď sa ne-hľadá podstata, ale imidž, v čase totálneho úpadku estetického cítenia, patrí Daniel Bidelnica celkom určite medzi výtvarníkov, ktorí ctia princíp umeleckej výpovede, ale vedia ho skĺbiť s tým, čo si doba vyžaduje. To nie je málo, práve naopak! Tento monumentalista, ktorý sa nezaprie hádam ani na jedinom obraze, má svoje publikum a získava (už roky) aj zaslúžené úspechy. Ďaleko od veľkých vyhlásení a trúsenia múdrych rečí maľuje diela, ktoré možno niekoho rozčuľujú, ale drvivej väčšine sa páčia. Večné je už to dnešné a to dnešné je vrchovato rozporuplné. Asi tak by som zhrnul jeho filozofiu. A dodal by som, že budúcnosť zbavuje ilúzií nielen nás, ale aj obrazy. Daniel Bidelnica to vie, a preto akoby som v každom jeho obraze videl predovšetkým kus dnešného dňa.“
Kamil Peteraj, spisovateľ a básnik
„V roku1967 som prišiel študovať spev na Konzervatórium do Bratislavy. Ubytoval som sa na internáte prezývanom Pohrebný ústav národného zdravia. Dano Bidelnica, chudý, tmavovlasý a bradatý čudák, pôsobil vtedy skôr uzavreto. Pamätám si jeho rozhodný krok a množstvo výkresov pod pazuchou. Pravdu povediac, dlho som nevedel ani jeho meno. Ale už vtedy pôsobil ako kľudný a vyrovnaný človek, idúci si za svojim cieľom. V zime zakrýval jeho tvár šál a na hlave nosil mohutné čiapky – typický maliar. Po rokoch som ho objavil nie v Bratislave, ale v Tatrách. V Poprade v Žltom dome Vincenta Van Gogha predstavoval svoje umenie. Bol krásny deň plný živých farieb a nadchnutých tvárí, za päť minút sme pospomínali študentské časy v Bratislave a hneď sme nadobudli pocit, že sme sa nerozišli na dlhých dvadsať rokov. Jeden z vystavených obrazov som si hneď zajednal a mal som šťastie, lebo ostatné putovali do Holandska. Volá sa Zrodenie dňa a mám ho dodnes doma. Visí v mojej pracovni a vždy keď ma opúšťajú sily, či som bez nálady, postavím sa zoči-voči obrazu a čerpám z neho energiu. Našiel som si stratené slnko. Dano sa hrá s teplými, jasnými farbami a dodáva okoliu radosť. Vyplýva to z jeho povahy a filozofie. Jedno je isté, v jeho obrazoch dominuje animálna chuť žiť, neubližovať a objavovať v prospech všetkých.“
Peter Dvorský, maestro tenor
„Napřed jsem viděl obrazy. Okna do jeho vesmíru plného barev, podivných tvarů a zvláštní harmonie. Nahlédl jsem do vesmíru, proti kterému je naše globální skutečnost bledá a fádní. Pak jsem mu byl představen. Daniel Bidelnica, maliar. A bavili jsme se o cestách, o jeho malování, o umění i o umění žít. Ukázal mi Bratislavu. Jediné město na světe, kde v irském pubu dostanete halušky. A ukázal mi Daubianu a skvělou výstavu a pomalované krávy, z nichž jedna byla jeho a Petra Dvorského. Krásné je město, kde tenor s malířem starají se o vzhled skotu.“
Bolek Polívka, herec
„VIAC ŽIVOTA, MENEJ BOLESTI.“
Táto veta je veľmi stručnou charakteristikou n.o.Plamienok, ktorá sa venuje starostlivosti o deti s nevyliečiteľnými chorobami. Ide o detský mobilný hospic, ktorý ponúka nevyliečiteľne chorým deťom možnosť prežiť život v kruhu svojich najbližších. Lekári, zdravotné sestry, psychológovia a sociálni pracovníci z Plamienku navštevujú deti priamo doma a poskytujú im 24 hodín denne a bezplatne paliatívnu liečbu a starostlivosť v domácom prostredí. Zamestnancami hospicu sú odborníci, ktorí sa špecializujú na liečbu telesných ťažkostí smrteľne chorých detí. Zároveň s rodičmi a príbuznými kvalifikovane hovoria o ťažkostiach a nepredvídateľných okolnostiach tak, aby boli pripravení reagovať na každú situáciu a vedeli svojmu dieťaťu pomôcť okamžite, kým na zavolanie prídu na návštevu. Pracovníci tohto detského mobilného hospicu sprevádzajú dieťa, jeho rodičov a súrodencov po jednej z najťažších ciest na akej sa môžu ocitnúť. A pre tých, ktorí plnia svoje poslanie v Plamienku, sprevádzať znamená spoločne zdieľať bolesť i radosť v živote, byť oporou, byť k dispozícii a spoločne hľadať to, čo prináša radosť a nádej. Sprevádzať znamená dávať aj dostávať.
„Nikdy neviete, kedy sa váš život otočí zlým smerom. A vy budete hľadať možnosť byť doma s umierajúcim dieťaťom. Aké hrozné slová, umierajúce dieťa, ale bola to naša realita. Áno je to ťažké, za pár dní som sa naučila dávať Maxíkovi sondu, vedieť mu dať desiatky liekov, kyslík a v najhoršom morfium. Plamienok je tím ľudí so srdcom, s odhodlaním, do práce dávajú celú svoju dušu, už navždy ostanú našou rodinou. Dali nám pomocnú ruku, neváhali, a prišli aj v noci, zdvihli telefón nespočetne krát denne a dali mi radu. Poplakali si spolu s nami. Sú to ozajstní priatelia na celý život. Žiaľ, bolesť spája.“
Pani Lívia K., mama Maximka