Lukáš Slávik
Umeniu sa venujem od svojich 7 rokov. Intenzívne som začal s maľbou pri tvorbe v štýle Street Art, v 12 rokoch. V 15 rokoch som si začal privyrábať maľovaním rôznych interiérov, klubov, domácností a pod., rovnako stále v štýle Street Art.
Neskôr som začal inklinovať k maľbe akrylom a olejomaľbe, ktoré mi rozšírili zručnosti v oblasti maľby. Na mojej prvej výstave v mojom rodnom meste v Myjave na Slovensku sa ma spýtali, do akého štýlu umenia sa sám zaraďujem.
To ma donútilo uvedomiť si, že sa celkom neviem nájsť v termínoch, ktoré sa používajú pre tvorbu výtvarníkov v súčasnosti. Sám svoju tvorbu už dlhšie nazývam Diarealizmus, ktorý opisujem a špecifikujem vo svojej knihe.
Keď som bol starší, mal som výstavu v Bratislave v pyramíde Slovenského rozhlasu, a naskôr som pokračoval v Rakúsku vo Viedni kde som reštauroval umelecké dielo na počesť pristátia Apolla 12 na mesiaci.
Momentálne stále pôsobím v Rakúsku ale aj na Slovensku, kde aktuálne pracujem na knihe, v ktorej si dávam smelý cieľ, a okrem iného, vysvetľujem aké je umenie dôležité pre náš život. A tiež sa v nej pokúsim priblížiť mnou používaný pojem Diarealizmus. V prvom rade sa zameriavam na ľudské pocity, ktoré sú pri umení to hlavné. Či už z pohľadu tvorcu – autora, alebo diváka – konzumenta. Mojou ambíciou je prísť na to ako vnímanie umenia správnou cestou rozširuje pohľad na svet, prehlbuje vedomie a rozvíja myseľ. Je to tvorba ktorá nemá špecifikované hranice, ako v štýle tak v samotnej prezentácii myšlienky. Môže to byť akýkoľvek druh umenia, vlastne všetko v čom hľadáme viac než len krásu či dekoráciu. Teraz by ste si mohli pomyslieť že Diarealizmus je iba synonymom slova umenie, no opak je pravdou. Podstatou tohto druhu je zachytiť pocit ktorý neskôr spracovávam, prekopávam sa až ku pôvodu daného pocitu, a následne sa ho snažím pretaviť do reality Maľbou.
Lukáš Slávik
Umeniu sa venujem od svojich 7 rokov. Intenzívne som začal s maľbou pri tvorbe v štýle Street Art, v 12 rokoch. V 15 rokoch som si začal privyrábať maľovaním rôznych interiérov, klubov, domácností a pod., rovnako stále v štýle Street Art.
Neskôr som začal inklinovať k maľbe akrylom a olejomaľbe, ktoré mi rozšírili zručnosti v oblasti maľby. Na mojej prvej výstave v mojom rodnom meste v Myjave na Slovensku sa ma spýtali, do akého štýlu umenia sa sám zaraďujem.
To ma donútilo uvedomiť si, že sa celkom neviem nájsť v termínoch, ktoré sa používajú pre tvorbu výtvarníkov v súčasnosti. Sám svoju tvorbu už dlhšie nazývam Diarealizmus, ktorý opisujem a špecifikujem vo svojej knihe.
Keď som bol starší, mal som výstavu v Bratislave v pyramíde Slovenského rozhlasu, a naskôr som pokračoval v Rakúsku vo Viedni kde som reštauroval umelecké dielo na počesť pristátia Apolla 12 na mesiaci.
Momentálne stále pôsobím v Rakúsku ale aj na Slovensku, kde aktuálne pracujem na knihe, v ktorej si dávam smelý cieľ, a okrem iného, vysvetľujem aké je umenie dôležité pre náš život. A tiež sa v nej pokúsim priblížiť mnou používaný pojem Diarealizmus. V prvom rade sa zameriavam na ľudské pocity, ktoré sú pri umení to hlavné. Či už z pohľadu tvorcu – autora, alebo diváka – konzumenta. Mojou ambíciou je prísť na to ako vnímanie umenia správnou cestou rozširuje pohľad na svet, prehlbuje vedomie a rozvíja myseľ. Je to tvorba ktorá nemá špecifikované hranice, ako v štýle tak v samotnej prezentácii myšlienky. Môže to byť akýkoľvek druh umenia, vlastne všetko v čom hľadáme viac než len krásu či dekoráciu. Teraz by ste si mohli pomyslieť že Diarealizmus je iba synonymom slova umenie, no opak je pravdou. Podstatou tohto druhu je zachytiť pocit ktorý neskôr spracovávam, prekopávam sa až ku pôvodu daného pocitu, a následne sa ho snažím pretaviť do reality Maľbou.
