Už druhý krát za posledné mesiace ma Tatranská galéria v Poprade zlákala prekonať vzdialenosť medzi Bánovcami nad Bebravou a Popradom, pretože vo svojej reprezentatívnej galérii v zrekonštruovanej starej elektrárni pripravili opäť magickú výstavu. Výstava s názvom Územie – Umenie potrvá do nedele 19. 3. 2017. Ide o predstavenie reprezentatívnych, ikonických diel Júlie Piačkovej, Igora Piačku pričom súčasťou inštalácií sú aj práce Frederika Piačku.
Igor Piačka je významný Slovenský výtvarník, ktorý sa svojimi monumentálnymi maľbami a do detailu prepracovanými alegóriami zapísal do povedomia divákov v mnohých galériách. Ale nielen maľbami, ale aj grafikami a ilustráciami. Igor Piačka študoval na Vysokej škole výtvarných umení v na oddelení voľnej grafiky a knižnej tvorby u prof. Albína Brunovského a docentov Ivana Rumanského Juraja Lebiša a Karola Ondreičku, a preto sa v začiatkoch svojej tvorby venoval hlavne grafike. Jeho grafiky získali mnoho ocenení a z tohto obdobia si nesie aj v svojej ďalšej tvorbe precíznosť a zmysel pre detail. Nech sú plátna v Tatranskej galérii akokoľvek veľké, znesú aj veľmi pozorné oko diváka pri pohľade na detail v každom bode plátna a prezrádzajú autorovu extrémnu koncentráciu a perfekcionizmus vo vyjadrení, pričom si Igor Piačka zachováva vlastnú originalitu a neopakovateľnú jedinečnosť výtvarného prejavu, sústredeného primárne na figurálnu tvorbu a predovšetkým akt. Avšak nielen v maľbách, ale aj v menších grafikách a prezentovaných ilustráciách koncentruje svoje figúry do vášnivých, často eroticky vyzývavých a expresívnych podôb.
Igor Piačka namiešal zmes abstraktného a konkrétneho, krásneho a nepekného, farebne výbušného a farebne nevýrazného a tým dosiahol napätie, ktoré vyvoláva až fyzický pocit kontrastu našich životov, našich rozhodnutí a z nich vyplývajúcich dôsledkov. Veľké plátna, prezentované na tejto výstave majú silu diváka vtiahnuť do deja a nechajú ho pohybovať sa v snovom svete Igora Piačku a spolu s hlavnými hrdinami prežívajú expresívne a vypäté situácie a sú nútení robiť rozhodnutia a poddávať sa sile prezentovaných emócií. Páči sa mi ako kresbomaľby (kombináciu kresby ceruzou a maľby olejom) Igora Piačku charakterizuje výtvarný teoretik Ivan Jančár, ktorý sa zaoberá Piačkovou tvorbou, ten napísal, že autor sa v týchto kresbomaľbách „necháva uniesť spontánnosťou abstraktnej maľby, ale zároveň neprekračuje danú obrysovú líniu a na jej hraniciach usekáva zo svojho prudkého gesta. Má to však aj zvláštny účinok. Takto koncipovaná figúra nemá žiadne fyziognomické znaky, je vlastne zhmotnenou energiou. Popri nej v týchto maľbách vytvára postavy s takmer alabastrovou pokožkou, ktoré sú trochu ilúziou, trochu snom a trochu prchavou skutočnosťou.“